Obec Soblahov

V uzavretej doline Soblahovského potoka pod prstencom Strážovských vrchov v dĺžke  3 km sa rozkladá obec Soblahov. Nad obcou sa vypína najvyšší vrch tejto časti Strážovských vrchov – Ostrý vrch 767 m n.m.

Obec leží v nadmorskej výške 284 m n.m.,  približne 5 km od mesta Trenčín a patrí medzi najstaršie obce v tomto okrese. Obec Soblahov vznikla z pôvodnej poddanskej usadlosti patriacej trenčianskemu panstvu a už v 14. storočí mala vyvinutú richtársku správu. V priebehu 16. storočia sa tu usadili novokrstenci a založili tzv. Soblahovský habánsky dvor.  V jeho radoch sa združovali zruční remeselníci, najmä nožiari, sedlári a hrnčiari.

Obec Soblahov

História

Prvá písomná zmienka pochádza z 1332-1337, keď sa vyskytuje pod názvom Sabula v súvislosti s vyberaním pápežských desiatkov od tamojšej fary. Ďalšia priama historická zmienka o obci je z r. 1396, keď jej meno zapísali ako Sabloho. Z 15. storočia je už niekoľko údajov o Soblahove, väčšinou nepriamych zápisov o prevzatí jeho šoltézskeho práva inde, no majú spoločnú i ďalšiu skutočnosť, že meno našej obce zachytávajú už jeho slovakizovanej podobe: V roku 1404 a 1407 Soblahow, 1439 Zoblahw, 1447 Soblaho, a v r. 1493 Zoblahow. Zemepánmi trenčianskeho hradného panstva a tým Soblahova boli v 14. až 16. storočí striedavo uhorskí králi, resp. ich manželky, alebo viacerí šľachtickí záložní užívatelia, ktorým ho kráľovská komora za pôžičky značných súm peňazí dávala ako zálohu do užívania. Prvý urbár trenčianskeho panstva z r. 1550, v ktorom sú aj z obce Zoblaho zapísané povinnosti poddaných voči feudálnej vrchnosti, pretože pri jej častých výmenách sa tradičné staré pravidlá zabúdali a stávali sa spornými. Povinnosti voči panstvu boli kolektívne za obec, či individuálne od každej domácnosti a delili sa na nájom v peniazoch, či v prácach, na príspevky do hradnej kuchyne v naturáliách, alebo v ich peňažnej hodnote a na roboty. Na zásobovanie hradu prispievala celá obec v troch termínoch za rok.

Urbár
Dedičný richtár sprvu nemal žiadne priame povinnosti voči panstvu, ale richtár Juraj Soblahovský začiatkom 16. storočia mal na starosti údržbu a ochranu panských rybníkov v obci. Tie bývali tri, no v roku 1550 bol jeden už mimo prevádzka bez rýb a úlohou richtára sa stala jeho obnova.

Z r. 1564 je doložená i existencia vyspelej obecnej správy Soblahova s obecnou radou, obecnými pečaťami a autoritou, ku ktorej sa o právnu výpomoc obracali aj obyvatelia z okolitých dedín. Zachoval sa totiž slovensky napísaný list „ fajta a rady dediny našiej Soblahova “ mestu Bratislave o vydanie dedičstva pozostalým z Kolačína, Kubrice, Porúbky a zo Soblahova, na ktorom je kvôli právnej sile a dôveryhodnosti pritlačená „ pečet veliká dediny našiej “. Na nej je zobrazený široký lemeš pluhu umiestnený na štíte, pod ním kvet ruže a okolo nápis „ Sigillvm.pago.Soblahow“ (Pečať obce Soblahov).

V r. 1583 až 1593 bol zemepánom hradu i Soblahova Imrich Forgáč, ako ďalší z rodu turzovských dedičov po praslici.

V r. 1599 Soblahov postihol kruté plienenie tureckým vojskom a preto tu bolo veľa usadlostí pustých. Podľa urbára 1608 a 1623 dedičným richtárom v Soblahove už bol Samuel Bobotský. Panské rybníky v obci, ktoré mal na starosti boli v r1632 už len dva, ale jeho dedič a nástupca Martin Bobotský tretí obnovil.

Okolo polovice 17. storočia sa pôvodní šoltési Soblahovskí načas vrátili do funkcie ale tiež nie na dlho, pretože z r. 1658 je záznam, že istý Jakub Zubo ( Zucha ?) z Opatovej (Opatovský) zo súhlasom zemepána Ilešháziho predčasom odkúpil od šoltésa Jána Soblahovského dedičné richtárstvo obce. V nasledujúcich storočiach priezvisko Soblahovský tu celkom vymizlo. V rámci robotnej povinnosti mali soblahočania na starosti dopravu materiálu na trenčiansky hrad a každodenné pomocné práce v ňom.

Koncom roka 1622 prišli na trenčianske panstvo a i do Soblahova anababtickí exulanti z Moravy. Boli to náboženskí utečenci, ktorí svoju odlišnosť muselo obhájiť a vykúpiť vyššou ekonomickou potenciou , aby prežili v nepriateľsky naladenom prostredí. V Soblahove si odkúpili sedliacku usadlosť, postupne si z nej vybudovali sídlo svojej náboženskej komunity nazývanej habánsky dvor. Okrem nevyhnutného poľnohospodárstva sa habáni živili remeselnou výrobou.

V roku 1689 boli soblahovčania v takej biede, že pre vojnové škody a neúrodu nedokázali zaplatiť nájom pôdy a poddanské dávky. Neobišlo ich ani posledné z protihabsburských stavovských povstaní, vedené Františkom II. Rákocim v rokoch 1703-1711, ktorého vojenské akcie až po poslednú rozhodujúcu bitku sa odohrali v bezprostrednom okolí Soblahova. Blokáda  Trenčína sa skončila 3. augusta 1708, keď cisárske vojsko porazilo v priestoroch Turnej, Hámroch a Soblahova pešie vojsko povstalcov.

  • Rok 1598 – 2 mlyny a 56 domov
  • Rok 1784 – 98 domov, 122 rodín a 640 obyvateľov
  • Rok 1828 – 102 domov, 741 obyvateľov
  • Rok 1880 – 848 obyvateľov
  • Rok 1921 – 1100 obyvateľov
  • Rok 1940 – 1483 obyvateľov
  • Rok 1961 – 1852 obyvateľov
  • Rok 1980 – 1976 obyvateľov
  • Rok 2001 – 1933 obyvateľov
  • Rok 2004 – 1951 obyvateľov
  • Rok 2009 – 2090 obyvateľov
  • Rok 2013 – 2200 obyvateľov
V roku 1729 mal Soblahov 539 obyvateľov a z roku 1731 sa zachovala smernica pre vyberanie cestného mýta v Soblahove, ktorá dáva možnosť zoznámiť sa z touto starobylou inštitúciou verejného života v obci.

Od r. 1799 sa zemepánom Soblahova stal Štefan Ilešházi, Jánov syn. V čele obecnej samosprávy bol richtár Ondrej Jantošovič (1802).

V r. 1817 pribudla nová zemianska kúria, keď prefekt trenčianskeho panstva František Nemák, zeman z Malých Chlievan odkúpil polovicu niekdajšej habánskej usadlosti. V tom čase sa zakúpili do Soblahova aj zemania Addovci.

V r. 1835 došlo aj ku zmene rodu soblahovských zemepánov, pretože posledný Ilešházi-Štefan II. nemal mužského potomka, predal panstvo viedenskému bankárovi gréckeho pôvodu barónovi Jurajovi Sinovi z Hodoša a Kizdie.
Začiatkom 20. storočia sa pozmenila skladba veľkých vlastníkov pôdy v soblahovskom chotári, keď doterajšiemu Sinovskému veľkostatku, statku Jána Nemáka, pribudol Viliam Weiner, ktorý si od Egénie Addovej prenajal jej soblahovské pozemky, takže štatistika z r. 1707 ho už registruje ako tunajšieho statkára na 309 jutrách (133 ha) pôdy.
Z postupujúcou maďarizáciou verejného života stratil Soblahov v r. 1906 svoje poctivé meno a pri pomaďarčovaní názvom slovenských dedín dostal úradne úplne nové pomenovanie – Czobolyfala.

V r. 1910 padol v Soblahove pozostatok feudalizmu, keď skončilo vlastníctvo miestneho veľkostatku dedičkou niekdajšieho zemepánstva kňažnou  Ifigéniou de Harcourtovou. banka jej odmietla dať úver a prestala poskytovať nekonečné pôžičky na jej nákladný život v zahraničí. Uvalila exekúciu na jej majetok trenčianskeho panstva. Polia v Soblahove odkúpila akciová spoločnosť Považského cukrovaru v Trenčianskej Teplej na pestovanie cukrovej repy. Rozsiahle lesy odkúpila budapeštianska firma Hazai erdöipar r.t. (Tuzemský lesopriemysel, úč.spoločnosť ).

Pred koncom rakúsko-uhorskej monarchie dosiahol počet obyvateľov Soblahova 988, žijúcich v 169 domoch v r. 1913. Okrem kostola, fary, obecného úradu a filiálnej poštovne mali obyvatelia všetky politické, matričné, daňové, súdne a vojenské vrchnosti a služby v Trenčíne.

Soblahov dnes

Obec Soblahov sa od roku 1998 aktívne zapája do Programu obnovy dediny. Za aktivity v tomto programe obec získala cenu Ministerstva životného prostredia SR za starostlivosť o životné prostredie a komplexnú obnovu obce. Taktiež sa stala celkovým víťazom tejto súťaže pre rok 2001, následne bola delegovaná do Európskej súťaže, kde bola vyznamenaná.

Záujem zachovať tradičné tvaroslovie dokumentuje citlivou rekonštrukciou pôvodných domov, snahou o zachovanie typického domu s výškou, rešpektovaním pôvodnej architektúry pri novostavbách, realizáciou estetickej drobnej architektúry z dreva – autobusové čakárne, studne, lavičky a mosty.

Vzťah k tradíciám sa prejavuje organizovaním kultúrnych podujatí ako sú Stavanie mája, spievanie Ďura, oslava Dňa matiek a Dňa detí, hody, príchod Mikuláša na koči, Mini ZOO pri horárni a pod. Obľúbeným a navštevovaným podujatím sa stala Štefanská jazda koní, ktorá v r. 2008 dosiahla jubilejný 20. ročník. Milovníci zimnej turistiky sa stretávajú tradične na Predsilvestrovskom výstupe na Ostrý vrch.

V obci aktívne pracuje Dobrovoľný hasičský zbor, ženská folklórna skupina Dolinečka, Obecný športový klub Soblahov, Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, Základná organizácia Slovenského zväzu chovateľov a Jednota dôchodcov Slovenska v Soblahove.