Kultúrne pamiatky

Kostol Sv. Mikuláša

Kostol Sv. Mikuláša

O stáročnej histórii Soblahova vypovedajú povedľa písomných záznamov aj hmotné pamiatky, ktorých vznik podmienila zbožnosť miestnych obyvateľov. Na území rozlohou neveľkej obce nachádzame niekoľko sakrálnych objektov, z nich z umelecko-historického hľadiska nepochybne najvýznamnejším je ranogotický kostol sv. Mikuláša biskupa, objekt evidovaný ako národná kultúrna pamiatka. Existenciu farského kostola v obci už v 1. polovici 14. storočia dokladá záznam z rokov 1332 – 1337, kedy pápežský legát navštívil miestneho kňaza Konráda. V roku 1948 severozápadným smerom od kostola bola vybudovaná jaskyňa sv. Márie Lurdskej. V roku 1959 bol pri severnej stene kaplnky vystavaný prístrešok nad Božím hrobom. V roku 2000 bola k svätyni z južnej strany pristavaná nová sakristia.

Vo veži kostola sa nachádzajú štyri zvony. Pôvod najstaršieho a najväčšieho z nich s rokom uliatia 1482 nie je známy. Dva menšie zvony pochádzajúce z roku 1922 ulial  kovolejársky majster Pavel Ranko, čo dosvedčujú nápisy na zvonoch: LIAL MA PAVEL RANKO V TRENČÍNE V ROKU 1922. Z roku 1948 pochádza dnes zvesený zvon od Michala Hašku, s nápisom: ODLIAL MA M(ichal) HŠKO R(oku) 1948. Trenčín. V roku 1804 bol do veže kostola osadený zvon evidovaný ako národná kultúrna pamiatka s nápisom v gotickej minuskule: LUCAS, MARCUS, MATHAEUS, JOHANNES A. D. M.D.CCC.IV. Z pôvodného zariadenia kostola sa do dnešných čias dochovala len kamenná gotická krstiteľnica zo 14. storočia. V súčasnosti vo svätyni umiestnený hlavný oltár pochádza z kláštornej kaplnky v Ladcoch, odkiaľ bol v 50 tych rokoch prevezený do Košece a odtiaľ v 90tych rokoch do Soblahova. Drevený oltár bohato dekorovaný rezbou a zlátením bol vytvorený pravdepodobne niekedy  začiatkom 20. storočia.

V troch výklenkoch sú sekundárne umiestnené sochy sv. Mikuláša biskupa a dvoch anjelov z 2. polovice 20. storočia. V bočnej kaplnke našiel svoje miesto klasicistický svätostánok z poslednej tretiny 18. storočia pôvodne slúžiaci v rímskokatolíckom kostole sv. Štefana kráľa v Trenčíne Orechovom. V roku 1991 bol vypracovaný projekt na vysúšanie muriva a taktiež sa začala celková rekonštrukcia kostola, keď sa odstránila pôvodná vonkajšia omietka, ktorú nahradila nová. Strešná krytina bola nevyhovujúca a bola nahradená eternitom tmavohnedej farby. Železné okenné rámy i samotné okná boli nahradené novými drevenými, zhotovenými špeciálne pre tento rímsko – katolícky kostol. Elektrické rozvody svietidiel v interiéri a exteriéri kostola boli obnovené a doplnené o nové. Okolie kostola bolo upravené, vybudovali sa chodníky a upravil sa trávnik. Posviacky zrekonštruovaného kostola sa v Soblahove zúčastnil 5. novembra 1994 osobne Jeho Eminencia otec kardinál J. Ch. Korec.

Kaplnka Svätého Vendelína

Históriu vzniku klasicistickej kaplnky sv. Vendelína situovanej pri cintoríne na Chríbe, nám približuje biskupská vizitácia konajúca sa v Soblahove v roku 1829. Obyvatelia Soblahova, ktorí v tom čase trpeli veľkým úhynom dobytka, dali sľub, že postavia kaplnku zasvätenú sv. Vendelínovi. Sľub dodržali a so súhlasom zemepána grófa Jána Ilešháziho a prispením soblahovského farára Kubiczu kaplnku v roku 1802 postavili. Omša sa tu slúžievala každú nedeľu po sviatku sv. Vendelína – patróna pastierov. Do kameňa vytesaný polychrómovaný obraz svätca je osadený v stene nad oltárnym stolom. Postavu svätca dopĺňa v hornej časti zobrazenie Najsvätejšej Trojice a Panny Márie a v spodnej časti kompozície ležiaca postava sv. Márie Magdalény. Pod reliéfom je vytesaný nápis: SOLI DEO CUNCTOR: ET IN HONOR SVENDE, LINI CAPELLA DD A I 1798 PER. JOS. KUBICZA, PAROCHUM SZOBLAHO – CURA EIUSDEM ET FIDE LIS POPULI PAROCHIAE SZOBLAH AEDIFICATA, ET BENEDICTA A 1802 DIE 20 Octobris. Kaplnka jednoduchého štvorcového pôdorysu zastrešuje sedlová strecha, z ktorej vyrastá murovaná vežička. Strecha aj strieška vežičky sú pokryté šindľom. Do kaplnky sa vstupuje novými dvojkrídlovými dverami, vnútorný priestor presvetľujú dve novodobé poloblúkové okná.Práce na rekonštrukcii kaplnky sa začali v septembri 2002 výmenou strechy, dverí, okien a drevennej dlážky , následne boli vykonané fasádne práce, vymaľované zvnútra , boli prevedené úpravy chodníkov, položenie dlažby zo štiepaného kameňa , zamurované ochranné mreže na okná a dvere, prekrytie priekopy, osadenie obrubníkov. Ukončenie prác na rekonštrukcii kaplnky bolo na jar 2003.

Kaplnka Svätého Vincenta

Príkladom drobnej sakrálnej architektúry v obci je neskorobaroková kaplnka sv. Vincenta stojaca pri potoku a hlavnej ceste. Jednoduchá murovaná štvorcová stavba je z prednej strany otvorená, zo strán presvetlená poloblúkovými otvormi. Vnútri je umiestnená sadrová socha sv. Vincenta s dieťaťom v náručí. Vo vrchole ihlanovej striešky pokrytej plechom je osadený krížik.

Socha sv. Jána Nepomuckého

Barokovú sochu sv. Jána Nepomuckého stojacu pri potoku, na križovatke ciest smerom na Ostrý vrch daroval obci gróf Ján Baptista Illešházy osadená bola v roku 1789. Český svätec kanonizovaný v roku 1729 zomrel mučeníckou smrťou utopením vo Vltave. Je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a patrón pri povodniach, preto jeho sochy nachádzame najmä popri potokoch a mostoch. V Soblahove je z pieskovca zhotovená socha osadená na konkávno-konvexne tvarovanom podstavci, ktorého dve zo štyroch stien dekorujú vavrínové vence s motívom troch ľaliových kvetov a zavretej knihy so zámkom. Postava svätca stojaca v esovitom kontraposte je odetá v klerike, superpelícii a kožušinovom plášti, na hlave má rochetu, okolo hlavy kruhovú svätožiaru s piatimi hviezdami, pred telom drží krucifix. Pod nohami svätca je skrútená polpostava diabla. Kompozíciu dopĺňa malá postava puttiho stojaca pri svätcovom pravom boku. Kompozícia s diablom nepatrí medzi klasické ikonografické stvárnenie sv. Jána Nepomuckého, v regionálnom kontexte socha vyniká aj kvalitným výtvarným stvárnením a remeselným prevedením.