Príroda

Rastlinstvo

Taktiež i viaceré suchozemské lokality sú v katastri Soblahova veľmi cenné. Enkláva porastu ponikleca veľkokvetého v blízkosti Dolinky je unikátna ako vyslovený izolát tohto prísne chráneného druhu. Na lokalite sa nachádza niekoľko sto jedincov tejto rastliny, ktorá môže byť malou neopatrnosťou alebo nedbalosťou rýchle zničená. V starých bučinách na Ostrom vrchu bol zistený vzácny a chránený fúzač alpský. Z rastlín sme zistili výskyt ľalie zlatohlavej, na močiarnych i na lúčnych biotopoch výskyt
viacerých druhov vzácnych orchideí. Zaujmavosťou je v borovicových porastoch bohatý výskyt vápnomilného druhu huby – rýdzika krvavého. Nezanednateľný je i výskyt prísne chráneného jasoňa chochlačkového.

Príroda a vodné zdroje

Návštevníci Soblahova sa môžu prejsť a zoznámiť nielen s našou obcou, ale aj okolitou prírodou. Obec je bohatá na prírodnú scenériu, čo ju predurčuje, aby slúžila spolu so svojim krásnym okolím na oddych a rekreáciu. Toto územie z klimatického hľadiska patrí do mierne teplej oblasti (mierne teplá, vlhká, vrchovinová), pre ktorú je charakteristický počet letných dní pod 50 s priemernou júlovou teplotou nad 16 °C. Zásluhu na miernej klíme má aj geologický podklad katastra obce, ktorý je tvorený hlavne tmavými vápencami a dolomitmi, ktoré sa vo zvetralej forme ťažia ako brizolit. Charakteristické pre tieto karbonatické horniny sú krasové procesy, ktoré sa
vyznačujú vznikom jaskýň, ponorných tokov, bralami, ktoré čiastočne nachádzame i v úseku pohoria Strážovských vrchov patriacich do nášho katastra. Stačí spomenúť jaskyne v Dubnej skale, ponornú časť potoka pri horárni a skalnaté bralá v okolí Čiernachova, alebo
Soblahovskej chaty. Zvetrávaním vápencov vniká mladá pôda tzv. terra rosa, ktorá sa vyznačuje jasnou červenou farbou (pôdy na vápencovom podklade), väčšinu územia chotára pokrýva neutrálna hnedozem, alebo rendzina, ktoré i napriek ich nepriepustnosti sú dosť úrodné. Časté a pomerne hrubé ílovité podložia sa používali na výrobu surových tehál, alebo počas pobytu habánov u nás i na výrobu keramiky.

Národná prírodná rezervácia Bindárka

Národná prírodná rezervácia Bindárka sa nachádza na západných svahoch Strážovských vrchov, pod Ostrým vrchom pri vyústení Dolinového potoka do Považského podolia. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1983 a má celkovú výmeru 8,97 ha. Územie má malú nadmorskú výšku, približne 300 až 400 m nad morom. Predstavuje veľmi zachovalý aluviálny močiar s prietočnou vodou. Podložie tvoria vápence a dolomity, na ktorých sú štrkové náplavy pokryté bahnom a ílom. Dolinový potok si razí koryto v slatinnej rašeline, vo vlastných náplavoch a cez tri terasy vápencového tufu. Voda je veľmi tvrdá a vytvára na predmetoch v toku silné inkrustácie. Rastlinné spoločenstvo je tvorené ostricami s prevahou ostrice metlinatej so zachovalými porastami vŕby poplavej. Rezervácia je obkolesená dubovo – bukovým porastom s prímesou hrabu. Územie bolo vyhlásené za rezerváciu a na základe zachovalosti a pôvodnosti močiarnych porastov s uvedeným druhom vŕby poplavej, má špecifickú mikroklímu, čo sa prejavuje i na bohatosti a rôznorodosti fauny a flóry. Druhou cennou mokraďou je mokraď v Pekelnej doline /9,40 ha/ , ktorá je v súčastnosti v centre záujmu špecialistov a odborníkov hlavne z trenčianského okresu. Z uvedenej lokality bol v roku 1975 opísaný pre vedu nový druh dvojkrídlovca nazvaný Sycorax slovacus /opísal Prof. RNDr. Jozef Halgoš Dr.Sc./, ktorý doteraz nebol zistený na inom mieste na svete. Na brehoch tunajšieho potoka žije zriedkavá bystruška potočná. Na túto mokraď priamo nadväzuje mokraď na Hornom Huku, pre záchranu ktorej sa doteraz spravilo veľmi málo, ba naopak, melioračná činnosť v minulom období narobila i tu veľa škody a priamo zlikvidovala mokraď a kyselku na Dolnom Huku.
bindárka
Mapa prírodnej rezervácie Bindárka

Mapa prírodnej rezervácie Bindárka (zdroj http:uzemia.enviportal.sk)

Mapa prírodnej rezervácie Ostrý vrch

Mapa prírodnej rezervácie Ostrý vrch (zdroj http:uzemia.enviportal.sk)

Prírodná rezervácia Ostrý vrch

Bučiny patria k najrozšírenejším lesným spoločenstvám a predovšetkým na extrémnych stanovištiach majú popri iných funkciách dôležitú pôdoochrannú funkciu. K takýmto pôvodným bukovým porastom patria aj lesy rastúce vo vrcholových častiach juhozápadného výbežku Strážovských vrchov nad Soblahovom. Z tohto dôvodu bola vyhlásená aj prírodná rezervácia Ostrý vrch, zahŕňajúca vrcholovú bučinu. Dominantnou drevinou v bukových porastoch, ktorých vek sa pohybuje okolo 100 rokov, je buk, primiešané sú i ďalšie listnáče. Ľudskou činnosťou nebolo toto chránené územie ovplyvňované prakticky počas celého 20. storočia.

Horská železnica Trenčín-Selec

V roku 1912 sa začala stavať horská železnica, ktorej trasa viedla i k Soblahovským chotárom. Napriek tomu, že už v roku 1937 prestala slúžiť, dodnes sú zachované viaceré úseky a tiež zvyšky mostov, ktoré pripomínajú jej zašlú slávu. Dnes táto trasa slúži pre milovníkov prírody a cykloturistov. Samotná stavba železnice (“štrečky”) viedla cez územie chotárov Trenčín – Kubrá -Soblahov – Mníchova Lehota – Trenčianska Turná – Trenčianske Stankovce a Selec.
S výstavbou sa začalo v roku 1912 a už v roku 1914 pred začiatkom 1.svetovej vojny bolo denne vypravených z Trenčína 40 vagónov dreva. V jednotlivých chotároch trasa viedla i pozemkami bývalých urbárnikov. Svedčí o tom záznam, podľa ktorého spoločnosť dala za záber plochy pre železničnú trať bývalým urbárnikom v Trenčianskej Turnej päťnásobnú plochu ako náhradu. Pri stavbe vypomáhali domáci obyvatelia a neskôr, pri ťažbe, boli využívaní vojnoví zajatci. Trasa železničky bola veľmi dômyselne volená. Naložená drevená hmota bola na pílu dopravená viac-menej samospádom. Výškový rozdiel napomáhal rýchlosti a tá zasa pomáhala prekonávať i prípadné stúpania v tomto členitom teréne. Na trase bolo potrebné vybudovať viacero mostov cez bystriny, ale aj hlboké jarky. O kvalitne prevedenej práci sa ešte dnes môžeme presvedčiť na viacerých zachovaných úsekoch, či zvyškoch premostení. V neskorších rokoch – po ukončení používania, si miestni obyvatelia rozobrali šíny (koľajnice) a štafle (podvaly) a použili ich pre vlastnú potrebu.

Chata pod Ostrým Vrchom

Chata pod Ostrým vrchom sa nachádza vo výške 482 m n.m. S jej výstavbou začalo mesto Trenčín 18.júla 1942 podľa projektu staviteľa Alexandra Marákyho. Stavba bola realizovaná vo vlastnej réžii a daná do užívania 1. júla 1944. V tomto roku bola vybudovaná k nej prístupová cesta v dĺžke 1100 m od horárne. Na chate sa vystriedalo niekoľko chatárov. Chata bola postavená a slúži za účelom turistickým a športovým, ako letovisko i zimné stredisko lyžiarskeho športu. A tomuto účelu slúži dodnes.

Vodné zdroje

Soblahovské kyselky

Soblahovský chotár sa vyznačuje napriek tomu, že má charakter krasovej oblasti, dostatkom prírodných vyvieračiek a prameňov a tzv. kyseliek. Zásluhu na tom má i priebeh geologického zlomu, ktorý sa tiahne v pásme od Trenčianských Teplíc smerom na Piešťany a Komárno. Niekoľko z nich bolo už začiatkom dvadsiateho storočia zachytených pre trenčiansky vodovod napr. prameň na Hornom Huku, alebo unikátny a ojedinelý prameň, ktorý sa nachádzal priamo v centre dediny. Najnovšie boli objavené zásoby vynikajúcej pitnej vody pri Bani. Soblahovské kyselky z ktorých zostali v prevádzke iba dve a to kyselka na Hornom Huku a v jej blízkosti prameň v olšine, patria medzi minerálne vody uhličité s obsahom oxidu uhličitého do 1000 mg/l, s teplotou vody pod 15oC. Výdatnosť prameňov je pomerne malá, asi 2 l vody za minútu. S výskytom prameňov, ktoré sa menia na podhorské potoky súvisí taktiež výskyt viacerých mokradí, z ktorých dve sú zapísané do „Zoznamu mokradí Slovenska“.

Vodný zdroj Jazero

Prameň Jazero vyviera v zastavanej časti obce z vápencovo – dolomitických hornín prekrytých doluviálnymi hlinami. Zachytený je spúšťanou železobetónovou studňou o priemere 3,0 m a hĺbke 5,0 m. Výdatnosť prameňa je 12,0 – 14,0 l/s. Kvalita vody je pravidelne sledovaná od roku 1972. Z výsledkov rozborov vyplýva, že kvalita vody sa nemení a vyhovuje kritériám „pitná voda„.

Vodný zdroj Huk

Prameň Huk, vyvierajúci cca 1,5 km južne od obce Soblahov z vápencovo – dolomitných hornín bol zachytený v roku 1906 záchytným zárezom zvedeným do pramennej záchytky. Pravdepodobne prvý zachytený prameň v trenčianskom regióne, bol využitý na skupinové zásobovanie hygienicky nezávadnou a sústavne kvalitatívne monitorovanou vodou pre obyvateľstvo. Bol vybudovaný pre potreby mesta Trenčín a po vybudovaní vodovodu v Soblahove aj pre zásobovanie vodou časti obce. Jeho výdatnosť kolísala od 3,0 do 20,0 l/s. V súčasnosti je priemerný odber z vodného zdroja Huk 7,0 l/s. Voda z prameňa Huk je číra, bez zápachu, jej celková tvrdosť je 20,99 °N, obsahuje vápnik v množstve 129,02 mg/l a horčík v množstve 12,9 mg/l.