Plný článok zo Soblahovských novín 4/2021

Družstvo – dedina, dedina – družstvo. Slovné spojenie, ktoré už desaťročia patrí k sebe. Aj náš Soblahov je úzko spätý s poľnohospodárskym družstvom. Už od roku 1955, keď bolo založené ako menšinové roľnícke družstvo. V 60. rokoch patrilo soblahovské JRD medzi najväčšie v Trenčianskom okrese. Je zaujímavé, že práve v týchto rokoch boli na čele predsedovia z našej obce. Najprv to bol Ján Šedivý, ktorého neskôr vystriedal Štefan Šedivý. Odvtedy všetko cezpoľní, Pavol Karas, Štefan Hrušovský, Jozef Klemens, Anton Janek a Jozef Ježík.
V roku 1976 sa zlúčili tri družstvá: Soblahov, Trenčín – Biskupice a Mníchova Lehota. Vzniklo nové spoločné Poľnohospodárske družstvo Trenčín – Soblahov so sídlom v Soblahove. Predsedom zlúčeného PD sa stal Fridrich Pisara. Výmera pôdy sa zvýšila takmer na 2 000 ha, stali sme sa najväčším pestovateľom chmeľu na Slovensku. Fridrich Pisara, ktorý sa stal najvýraznejšou osobnosťou vo vedení družstva odišiel v roku 2003 do dôchodku a nahradil ho Ing. Ján Hranka. Po ňom sa vedenia družstva ujal Ing. Vladimír Podmanický. V máji tohto roku ho vystriedal Ing. Ján Mihál, mladý 35 ročný poľnohospodársky inžinier, ktorý na družstve pracoval ako agronóm.
V dnešnej dobe, keď poľnohospodárske družstvá ledva, ledva prežívajú, som sa spýtal nového predsedu:
Pán predseda povedzte nám pár slov o sebe, nech vieme kto velí našim družstevníkom.

V máji ste prebrali zodpovednú funkciu predsedu PD prečo ?
Áno, v máji som prebral funkciu predsedu poľnohospodárskeho družstva. Môj predchodca Ing. Vladimír Podmanický odstúpil zo zdravotných dôvodov. Predstavenstvo PD ma navrhlo ako kandidáta na predsedu a členskou schôdzou som bol zvolený 28.5.2021.

Doteraz ste boli na družstve ako agronóm, koľko rokov ?
Po skončení školy boli ponuky práce agronóma len v iných okresoch, ďaleko od môjho bydliska. S odstupom času som si spomenul na PD Trenčín -Soblahov, kde som trávil konce leta na chmeľových brigádach. Tak som sa jedného dňa prišiel spýtať, či nie je pracovná ponuka pre čerstvého absolventa vysokej školy SPU Nitra, s negatívnym očakávaním. Opak bol ale pravdou. Vtedajší predseda Ing. Ján Hranka ma prijal na pohovor a dohodli sme si nástup do zamestnania na pozíciu agronóm od 1.10.2010. Veru samému sa mi nechce veriť, že je to už 11 rokov čo som agronóm.

Koľko má družstvo zamestnancov?
PD Trenčín – Soblahov má v súčasnej dobe 50 zamestnancov. Veľké množstvo stabilnej fyzickej práce si vyžaduje rozsiahla živočíšna výroba chovu hovädzieho dobytka a ošípaných. S tým súvisiace neustále prebiehajúce opravy a renovácie zamestnávajú aj pracovníkov z úseku rastlinnej výroby, ktorí väčšinu dňa s pekným počasím trávia ,, na rolách“.

Naposledy malo družstvo 1 635 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorej viac ako 500 ha tvorili trvalé trávnaté porasty. Zmenili sa tieto výmery?
Zmeny v množstve užívanej pôdy sú veľké. Ale to už je tzv. osud prímestských družstiev. Momentálne družstvo hospodári na 1100 ha ornej pôdy a 350 ha trvalých trávnych porastov t. j. spolu na 1450 ha. V minulosti sme prišli o užívanie plôch na letisku, v súčasnosti prichádza PD o ornú pôdu hlavne z developerských dôvodov a následnej výstavby. Bohužiaľ v tomto smere nemožno očakávať do budúcna optimistické vízie.

V súčasnosti je najviac diskutovaný problém zo strany občanov ohradenia poľnohospodárskej pôdy, ako ochrana proti zveri ? Aký bude mať táto aktivita prínos pre zvýšenie úrody?

Ako agronóm sa snažím eliminovať všetky negatívne vplyvy na pestovanie rastlín. Predsa ako aj ktokoľvek iný, keď si niečo zasadí do záhrady, venuje tomu čas a prostriedky jednoducho stará sa, chce mať z toho úžitok. Už dlhú dobu je zrejmé, že množstvo zveri, ktoré sa tu nachádza či už prirodzene alebo migračne, je obrovské. Hlavne sa jedná o jeleniu zver ale aj diviačia má svoje miesto v škodách spôsobených na plodinách. Ako družstvo to najviac pociťujeme, keď nám v rámci striedania osevného plánu vyjde na problémové parcely tzv. atraktívna plodina pre zver a tou je repka a kukurica. U každej z týchto rastlín je obdobie keď ju môže zver poškodiť.
Repka je konkrétne plodina, ktorú poškodzuje hlavne jelenia zver v období zimy, kedy dochádza k veľkej kumulácii na jej porastoch. Táto zver škodí v zásade dvomi spôsobmi a to zožratím rastového vrcholu repky a jej pošľapaním. Čriedy v našich podmienkach dosahujú v období december až marec početnosť od 80 až do 130 ks. Predstavte si, že takéto stádo vám schádza v nočných hodinách denne z lesov na pole po dobu cca 4 mesiacov. Skúsenosti hovoria jasne, čo nezožerú, to pošľapú. Praktickým príkladom je situácia z roku 2020, keď bola repka na parcele „Prúty“. Bystrému oku neušlo, že pole bolo krásne pokryté veľkými a zdravými listami v mesiaci november. Potom s pribúdajúcim časom bolo vidno ako sa postupne od lúky listová plocha strácala a objavovala sa holá zem až po vodáreň. Výsledky pri zbere boli zlé. Na danej parcele sme mali stratu na úrode v porovnaní po vodáreň a od vodárne 21 000 eur.
Kukurica je na tom horšie. Prvé škody na jej porastoch bývajú prakticky hneď po zasiatí. Ak diviaky nájdu pole so zasiatou kukuricou, sú schopné ísť po riadkoch a vybrať tak zrná osiva na niekoľko stoviek metrov. Toto sa deje od sejby až po moment, keď je kukurica vzídená čiže cca 10 až 14 dní podľa počasia. Následne, keď sa kukurica dvihne, prichádza jelenia zver. Tá najskôr ohrýza rastové vrcholy a tým kukurica zastaví svoj rast. Potom, keď je už kukurica veľká a nasádza šúľky, skupiny jelenej zveri sa v nej zdržujú celodenne. Tu škodia polámaním, zožratím klasov a ničením rastlín jeleňmi chrániacimi sa pred bodavým hmyzom a vytĺkajúcimi si parožie. Keď bola naposledy kukurica na siláž „ Pod Šramom“, bola tam úroda siláže 16 t/ha, na parcelách bez zveri bola v tom roku úroda 35 t/ha. Pôda je výrobný prostriedok PD, za ktorý odvádzame riadne dane a nájom. Preto plodiny na nej pestované potrebujeme efektívne chrániť, aby sme mohli zachovať našu výrobu a zamestnanosť. Podľa vzoru iných podnikov, vidím oplotenie polí ako veľmi efektívny spôsob ochrany pred zverou.

Po 60. rokoch skončilo pestovanie chmeľu. Muselo?
Podľa môjho názoru malo pestovanie chmeľu na Slovensku najväčší rozmach za čias Československa. Po vzniku Slovenskej republiky možno pozorovať, už nie napredovanie, ale do roku 2005 len udržanie výroby chmeľu a potom následný úbytok pestovateľských plôch a podnikov na Slovensku. V roku 2010, keď som nastúpil, bolo už len 6 podnikov zaoberajúcich sa pestovaním chmeľu a to PD Trenčín – Soblahov, PD Nemšová, PD Trenčianska Turná, PD Zámostie, PD Čachtice a PD Hôrka. Z nich do roku 2015 ostali len 4. Všetky podniky prestali s pestovaním chmeľu z jednotlivých, alebo v kombinácii týchto príčin: nerentabilná výmera, zastaralá technológia, veľká potreba pracovných síl v jednotlivých procesoch pestovania, ktorú už bolo v posledných rokoch ťažko zohnať, cena a podmienky obchodu.
V PD Trenčín – Soblahov muselo skončiť pre dve príčiny: cena a obchod a „klincom do rakvy“, bola situácia posledného zberu, keď sa nepodarilo zabezpečiť brigádnikov. Je vidieť veľkú zmenu v zmýšľaní mladých ľudí, ktorí nemajú záujem fyzicky pracovať. Ja si pamätám, že cez zber chmeľu bol tak veľký záujem o brigádu, že vás zobrali len „po protekcii“. Ale to už nie je pravda. PD malo záujem vytvoriť spoluprácu so Strednou školou v Pruskom v rámci praxe, ale študenti ani ich rodičia to nepodporili. Na prax prišlo prvý deň 35 študentov a na druhý 7. Ostatní boli ospravedlnení od rodičov. Svet sa u nás uberá iným smerom. Československo som spomenul preto, lebo v Čechách nie že chmeľ je na ústupe ale naopak. Pestovateľská výmera sa tam neustále zvyšuje a s tým neustále prebieha aj veda a výskum v tejto oblasti.

Keď som bol chalan, stále som chodil na družstvo odrábať. Mali sme „tále“ burgyne, repy, maku. Dnes už tieto komodity nepestujete. Prečo?
Družstvo pestuje plodiny podľa určitého scenára. Ten je do veľkej miery daný množstvom ornej pôdy a potrebou živočíšnej výroby. Pri našej rozsiahlej ŽV je to veľký podiel objemových a jadrových krmív. Ostáva len malý priestor na tržné plodiny. Pestovanie repy je v súčasnosti veľmi náročné na obchodovanie aj pestovanie z hľadiska chemickej ochrany a zberu. V budúcich rokoch po skončení repných kampaní sa očakáva úbytok jej pestovania. Čo sa týka maku je to tzv. špeciálna plodina, ktorej pestovanie vyžaduje splnenie prísnej legislatívy a tiež špeciálne technologické postupy pre veľkovýrobu.

Musí byť všade len repka, repka?
Ako som spomenul máme len obmedzený priestor na tzv. tržné plodiny, čiže také, ktoré možno výhodne predať. Jednou z týchto plodín je repka, ktorej sa v našich podmienkach darí. Správnou technológiou pestovania u nej dosahujeme úrody, ktoré ju robia ziskovou. Prostriedky utŕžené z jej predaja pomáhajú znižovať ekonomické nedostatky iných plodín. Treba tiež uviesť, že je to výborná predplodina pre iné rastliny. Preto musí byť momentálne repka zaradená na väčšej výmere.

Čo zostáva prioritou družstva. Živočíšna výroba, chov hovädzieho dobytka – dojníc?
Prioritou podniku zostáva zachovanie živočíšnej výroby jednak v chove hovädzieho dobytka tak aj chovu ošípaných. S tým súvisí intenzívna rastlinná výroba, ktorú chceme naďalej modernizovať a zefektívňovať. Budovať dobré vzťahy s obcami a jej obyvateľmi.

Práca v poľnohospodárstve je ťažká a namáhavá. Je finančne ohodnotená?
Práca v poľnohospodárstve je celkovo náročná. Ako pre traktoristov, aj vedúcich pracovníkov, tak aj pre ich rodiny. Nutnosť dodržať agrotechnické termíny prináša fakt, že prevaha pekných dní nepozná sviatok, piatok a víkend, sú trávené v práci. Tak isto nepretržitosť prevádzky v živočíšnej výrobe má svoje „čaro“. Nie každý, je si vedomí, čo práca v poľnohospodárstve obnáša. Na druhej strane, čo sa týka rastlinnej výroby, traktor už nie je stroj, kde, keď chcete mať cez leto klimatizáciu vypnete dvere na úvrati a cez zimu vám zakúri na fajront. Treba povedať, že u nás na podniku priebežne strojový park modernizujeme. Veď ja ani neviem načo traktoristi fasujú bagandže…. idem ich pozrieť na rolu a väčšina sedí v traktore v papučiach. Finančné ohodnotenie je u nás dobré, aj keď veľa záleží od prístupu jednotlivých pracovníkov.

O dobytok musí byť postarané či je piatok, či je sviatok. Starí odchádzajú, mladí robiť nechcú. Ako ich motivovať?
Motivácia mladých ľudí do poľnohospodárstva a konkrétne k dobytku – nemožné. Pokiaľ nemá dotyčný aspoň základy už vštepené od rodičov, starých rodičov alebo kamarátov, tak neviem ako ich namotivovať. Boli u nás ľudia čo sa uchádzali o prácu konkrétne v maštali, ale keď zistili čo to obnáša, buď ani nenastúpili, alebo odišli po dvoch dňoch. Prakticky všetci zamestnanci, čo tu pracujú majú nejakú blízku družstevnú spojitosť z minulosti. V dnešnej dobe nepomôžu ani peniaze, každý chce mať aj voľno. Pre prácu v poľnohospodárstve sa musí asi človek len narodiť, práca ho musí baviť. Zohnať dnes kvalitného pracovníka pre toto odvetvie je veľmi náročné.
Ako to vidíte ako odborník v poľnohospodárstve. Prežije naše družstvo?
Prežitie nášho družstva ako aj prežitie ostatných družstiev je závislé od veľa faktorov. Dnešný svet poľnohospodárskym podnikom nepraje. V médiách počúvame len o prehreškoch poľnohospodárov, ktoré sú vypichnuté a prezentované ako najväčšie zlo. U nás sa vytratila pozitívna prezentácia poľnohospodárskej výroby. Všimnite si niekedy ako v televízii prezentujú poľnohospodárstvo v Čechách. Ale predsa podniky ako ten náš sa starajú o pôdu pre ďalšie generácie, aby bolo kde dorobiť základné potraviny. Ako to ale nakoniec končí? Zaberaním takejto pôdy pre výstavby a jej trvalým zničením, predajom pôdy zahraničným subjektom.
Aj napriek týmto skutočnostiam verím, že naše družstvo prežije a bude v budúcnosti dosahovať dobré výsledky.

Na záver už len poďakovať novému predsedovi družstva za rozhovor. Zaželať mu v novej funkcii veľa, veľa zdravia, elánu, optimizmu. Nech si ľudia uvedomia, že chleba, mäso, mlieko nevznikajú v supermarketoch, ale na poliach v maštaliach ešte prežívajúcich družstiev.
J.H.