Príroda
Rastlinstvo
viacerých druhov vzácnych orchideí. Zaujmavosťou je v borovicových porastoch bohatý výskyt vápnomilného druhu huby – rýdzika krvavého. Nezanednateľný je i výskyt prísne chráneného jasoňa chochlačkového.
Príroda a vodné zdroje
vyznačujú vznikom jaskýň, ponorných tokov, bralami, ktoré čiastočne nachádzame i v úseku pohoria Strážovských vrchov patriacich do nášho katastra. Stačí spomenúť jaskyne v Dubnej skale, ponornú časť potoka pri horárni a skalnaté bralá v okolí Čiernachova, alebo
Soblahovskej chaty. Zvetrávaním vápencov vniká mladá pôda tzv. terra rosa, ktorá sa vyznačuje jasnou červenou farbou (pôdy na vápencovom podklade), väčšinu územia chotára pokrýva neutrálna hnedozem, alebo rendzina, ktoré i napriek ich nepriepustnosti sú dosť úrodné. Časté a pomerne hrubé ílovité podložia sa používali na výrobu surových tehál, alebo počas pobytu habánov u nás i na výrobu keramiky.

Národná prírodná rezervácia Bindárka

Prírodná rezervácia Ostrý vrch
Horská železnica Trenčín-Selec
V roku 1912 sa začala stavať horská železnica, ktorej trasa viedla i k Soblahovským chotárom. Napriek tomu, že už v roku 1937 prestala slúžiť, dodnes sú zachované viaceré úseky a tiež zvyšky mostov, ktoré pripomínajú jej zašlú slávu. Dnes táto trasa slúži pre milovníkov prírody a cykloturistov. Samotná stavba železnice (“štrečky”) viedla cez územie chotárov Trenčín – Kubrá -Soblahov – Mníchova Lehota – Trenčianska Turná – Trenčianske Stankovce a Selec.
S výstavbou sa začalo v roku 1912 a už v roku 1914 pred začiatkom 1.svetovej vojny bolo denne vypravených z Trenčína 40 vagónov dreva. V jednotlivých chotároch trasa viedla i pozemkami bývalých urbárnikov. Svedčí o tom záznam, podľa ktorého spoločnosť dala za záber plochy pre železničnú trať bývalým urbárnikom v Trenčianskej Turnej päťnásobnú plochu ako náhradu. Pri stavbe vypomáhali domáci obyvatelia a neskôr, pri ťažbe, boli využívaní vojnoví zajatci. Trasa železničky bola veľmi dômyselne volená. Naložená drevená hmota bola na pílu dopravená viac-menej samospádom. Výškový rozdiel napomáhal rýchlosti a tá zasa pomáhala prekonávať i prípadné stúpania v tomto členitom teréne. Na trase bolo potrebné vybudovať viacero mostov cez bystriny, ale aj hlboké jarky. O kvalitne prevedenej práci sa ešte dnes môžeme presvedčiť na viacerých zachovaných úsekoch, či zvyškoch premostení. V neskorších rokoch – po ukončení používania, si miestni obyvatelia rozobrali šíny (koľajnice) a štafle (podvaly) a použili ich pre vlastnú potrebu.
Chata pod Ostrým Vrchom
Chata pod Ostrým vrchom sa nachádza vo výške 482 m n.m. S jej výstavbou začalo mesto Trenčín 18.júla 1942 podľa projektu staviteľa Alexandra Marákyho. Stavba bola realizovaná vo vlastnej réžii a daná do užívania 1. júla 1944. V tomto roku bola vybudovaná k nej prístupová cesta v dĺžke 1100 m od horárne. Na chate sa vystriedalo niekoľko chatárov. Chata bola postavená a slúži za účelom turistickým a športovým, ako letovisko i zimné stredisko lyžiarskeho športu. A tomuto účelu slúži dodnes.
Vodné zdroje
Soblahovské kyselky
Soblahovský chotár sa vyznačuje napriek tomu, že má charakter krasovej oblasti, dostatkom prírodných vyvieračiek a prameňov a tzv. kyseliek. Zásluhu na tom má i priebeh geologického zlomu, ktorý sa tiahne v pásme od Trenčianských Teplíc smerom na Piešťany a Komárno. Niekoľko z nich bolo už začiatkom dvadsiateho storočia zachytených pre trenčiansky vodovod napr. prameň na Hornom Huku, alebo unikátny a ojedinelý prameň, ktorý sa nachádzal priamo v centre dediny. Najnovšie boli objavené zásoby vynikajúcej pitnej vody pri Bani. Soblahovské kyselky z ktorých zostali v prevádzke iba dve a to kyselka na Hornom Huku a v jej blízkosti prameň v olšine, patria medzi minerálne vody uhličité s obsahom oxidu uhličitého do 1000 mg/l, s teplotou vody pod 15oC. Výdatnosť prameňov je pomerne malá, asi 2 l vody za minútu. S výskytom prameňov, ktoré sa menia na podhorské potoky súvisí taktiež výskyt viacerých mokradí, z ktorých dve sú zapísané do „Zoznamu mokradí Slovenska“.
Vodný zdroj Jazero
Prameň Jazero vyviera v zastavanej časti obce z vápencovo – dolomitických hornín prekrytých doluviálnymi hlinami. Zachytený je spúšťanou železobetónovou studňou o priemere 3,0 m a hĺbke 5,0 m. Výdatnosť prameňa je 12,0 – 14,0 l/s. Kvalita vody je pravidelne sledovaná od roku 1972. Z výsledkov rozborov vyplýva, že kvalita vody sa nemení a vyhovuje kritériám „pitná voda„.
Vodný zdroj Huk
Prameň Huk, vyvierajúci cca 1,5 km južne od obce Soblahov z vápencovo – dolomitných hornín bol zachytený v roku 1906 záchytným zárezom zvedeným do pramennej záchytky. Pravdepodobne prvý zachytený prameň v trenčianskom regióne, bol využitý na skupinové zásobovanie hygienicky nezávadnou a sústavne kvalitatívne monitorovanou vodou pre obyvateľstvo. Bol vybudovaný pre potreby mesta Trenčín a po vybudovaní vodovodu v Soblahove aj pre zásobovanie vodou časti obce. Jeho výdatnosť kolísala od 3,0 do 20,0 l/s. V súčasnosti je priemerný odber z vodného zdroja Huk 7,0 l/s. Voda z prameňa Huk je číra, bez zápachu, jej celková tvrdosť je 20,99 °N, obsahuje vápnik v množstve 129,02 mg/l a horčík v množstve 12,9 mg/l.