V roku 1912 sa začala stavať horská železnica, ktorej trasa viedla i k Soblahovským chotárom. Napriek tomu, že už v roku 1937 prestala slúžiť, dodnes sú zachované viaceré úseky a tiež zvyšky mostov, ktoré pripomínajú jej zašlú slávu. Dnes táto trasa slúži pre milovníkov prírody a cykloturistov. Samotná stavba železnice (“štrečky”) viedla cez územie chotárov Trenčín – Kubrá -Soblahov – Mníchova Lehota – Trenčianska Turná – Trenčianske Stankovce a Selec.
S výstavbou sa začalo v roku 1912 a už v roku 1914 pred začiatkom 1.svetovej vojny bolo denne vypravených z Trenčína 40 vagónov dreva.
V jednotlivých chotároch trasa viedla i pozemkami bývalých urbárnikov. Svedčí o tom záznam, podľa ktorého spoločnosť dala za záber plochy pre železničnú trať bývalým urbárnikom v Trenčianskej Turnej päťnásobnú plochu ako náhradu. Pri stavbe vypomáhali domáci obyvatelia a neskôr, pri ťažbe, boli využívaní vojnoví zajatci. Trasa železničky bola veľmi dômyselne volená. Naložená drevená hmota bola na pílu dopravená viac-menej samospádom. Výškový rozdiel napomáhal rýchlosti a tá zasa pomáhala prekonávať i prípadné stúpania v tomto členitom teréne. Na trase bolo potrebné vybudovať viacero mostov cez bystriny, ale aj hlboké jarky. O kvalitne prevedenej práci sa ešte dnes môžeme presvedčiť na viacerých zachovaných úsekoch, či zvyškoch premostení. V neskorších rokoch – po ukončení používania, si miestni obyvatelia rozobrali šíny (koľajnice) a štafle (podvaly) a použili ich pre vlastnú potrebu.
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |