Soblahovskí vojaci v 1. svetovej vojne.

otec Pavol Mrázik bol medzi nimi spolu s mnohými Soblahovčanmi (dedina pri Trenčíne) a státisícami mladých mužov z celej monarchie. Chlapci boli po krátkom výcviku poslaní priamo na front. Trenčiansku posádku tvoril 71. IR (peší pluk spoločnej armády, ktorý mal prezývku „Drotársky“) a 15. HIR (uhorský zemebranecký peší pluk-honvédi). Vojaci Trenčianskeho 71. IR odišli na front 8.8.1914.

Proti sebe zhruba bojovali: Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Osmanská ríša (Turecko) a Bulharsko proti: Srbsku, Rusku, Francúzsku, Británii, Taliansku a Japonsku. Boje prebiehali na troch hlavných frontoch: Západný front (v oblasti Francúzska), Východný front (v Karpatoch a v Haliči na území dnešného Poľska, Ukrajiny a Slovenska, nazývaný aj Haličský, Ruský neskôr aj Severný), Balkánsky front (Srbský, Taliansky, Južný).
Na začiatku vojny boli povolaní mladí muži vo veku 21- 34 rokov, postupne sa však ľudské rezervy Rakúsko-Uhorska vyčerpali a tak povolávali ďalšie ročníky. V roku 1918 museli slúžiť vo vojsku aj bojaschopní muži narodení v rokoch 1865 až 1900, teda 18-53 roční. Mnohí Soblahovčania bojovali v Trenčianskom 71.IR. Na začiatku vojny bol nasadený (podobne ako honvédsky 15. HIR, ale aj málo známy domobranecký 15. LstIR – Népfelkelés ) na haličskom úseku Východného frontu. V zime 1914 – 1915 sa pluk zúčastnil ťažkých bojov proti ruskej armáde v Karpatoch. Od jari 1915 do októbra 1916 viedol pluk vyčerpávajúce pohyblivé i zákopové boje

v Haliči. V novembri 1916 bol pluk presunutý na taliansky front a nasadený v priestore Gorice. Na jeseň 1917 sa pluk zúčasnil veľkej nemecko-rakúskej ofenzívy proti talianskej armáde na zvlášť exponovanom úseku Ponte di Piave. Obrovské straty na životoch vyvolali v radoch vojakov vlnu nespokojnosti a značne otriasli ich bojovou morálkou. Koncom júna 1918 zaujal pluk znova obranu na rieke Piava, v ktorej zostal až do poslednej ofenzívy talianskej armády koncom októbra 1918. Do zajatia padli tisíce vojakov rakúsko – uhorskej armády. Úplný krach ofenzív Nemecka a Rakúsko-Uhorska na frontoch vo Francúzsku a v severnom Taliansku v roku 1918 skončil kapituláciou centrálnych mocností; v novembri 1918 vojna skončila.

Celkove bolo do vojny zangažovaných viac ako 34 štátov,zahynulo desať miliónov vojakov a sedem miliónov civilistov. Keď vojna skončila, nebolo snáď rodiny, ktorá by neprišla o otca, syna či brata. Prvá svetová vojna sa rozrástla na krvavý konflikt, ktorého následky pocítili obyvatelia celej monarchie. Množstvo mužov v aktívnom veku sa už nikdy nevrátilo z bojísk domov. Rozvrátené zostali celé rodiny, a to sociálne i ekonomicky. Svoje životy položilo 69.700 Slovákov, resp. zomrelo v dôsledku zranení, zahynulo v zajatí, alebo ostalo trvalo nezvestných. Len niekoľko šťastlivcov sa vrátilo domov väčšinou z ruského zajatia, s podlomeným zdravím často krát zranení, alebo ako invalidi.

Môj druhý soblahovský starý otec (z otcovej strany) menom Michal Červeňan, narodený v roku 1877 v Soblahove č. 85 musel tiež narukovať v apríli 1915, vo veku 38 rokov. Bol nútený opustiť svoju manželku Annu rod. Opatovský (1882-1971) a svojich šesť detí. Vojnu prežil, no strávil sedem rokov v ruskom zajatí a domov sa vrátil až v roku 1922. Dožil sa 90 rokov, zomrel v roku 1967 v
Soblahove. Poznáme niektoré mená a niekoľko údajov o vojakoch zo Soblahova, ktorí vojnu prežili:

Jozef Ako *19.3.1896 v Soblahove; slobodník 71.IR a 77.IR, začiatkom roka 1916 bol zranený. Ondrej Baláž *28.1.1888 v Soblahove č. 49, dňa 31.1.1910 sa oženil s Annou Balaj (1888-1969); dôstojník, po vojne prevádzkoval “Hostinec u Ondreja”, ktorý do dnes nesie jeho meno, †26.12.1963. Pavol Baláž *9.9.1889 v Soblahove č. 49, brat Ondreja, od 19.6.1911 bol ženatý s Máriou Fabo; pešiak 71. IR, v januári 1915 sa liečil v okresnej nemocnici v Kráľovských Vinohradoch v Prahe pre podozrenie z úplavice; †1.2.1959 (?). Adam Beták *19.12.1884 v Soblahove č. 68, dňa 31.10.1910 sa oženil s Apolóniou Král, mali deti: Ondreja *1912, Katarínu *1915, Štefana a Jána. Poslední dvaja sa narodili po r. 1918 po návrate otca z frontu. Pavol Božik *21.11.1888 v Soblahove č. 40, dňa 20.1.1913 sa oženil s Katarínou Gašpar; pešiak domobranec 71. IR, počiatkom roku 1916 padol do ruského zajatia, je známy jeho pobyt v zajateckom tábore Rudnik, oblasť Jekaterinosľav; pravdepodobne ho na jar v r.1918 prepustili výmenou zajatcov, pretože v októbri 1918 už bojoval v Sedmohradsku a bol svedkom smrti spolubojovníka Martina Božika. Michal Červeňan *27.10.1877 v Soblahove č. 85, dňa 16.1.1899 sa oženil s Annou Opatovský; pešiak 15. LstIR, v r. 1915 padol do ruského zajatia; je zaznamenaný jeho pobyt v zajateckom tábore Piestšanka vo východnej Sibíri, neďaleko mesta Čita; jeho meno sa nachádza na zozname Českosl. legionárov v Rusku; †18.6.1967. Ján Drienka *6.5.1888 v Mn. Lehote, dňa 23.2.1914 sa oženil v Soblahove s Katarínou Čačík; pešiak 15.LstIR, v máji 1915 sa liečil v nemocnici v Užhorode (Ungvár) na Ukrajine; †23.1.1946. Ján Ďuriška *24.4.1892 v Soblahove č. 69; 6.2.1915 zajatý v Lukovič, Karpaty, v rokoch 1918-20 bojoval v Čs. légiách v Rusku; 23.5.1921 sa oženil s Karolínou Halgoš v Soblahove, 24.10.1927 sa oženil s Kristínou Halgoš v Soblahove. Michal Halgoš *6.2.1874 v Soblahove č. 53; pešiak 15. HIR a 14. alebo 31. HIR,koncom roka 1918 bol zranený; †14.5.1946. Augustín Holúbek *28.8.1893 v Soblahove č. 5; pešiak 71.IR, počiatkom roka 1915 padol do ruského zajatia; je známy jeho pobyt v zajateckom tábore v Usť-Kamenogorsk, gubernia Semipalatinsk v dnešnom Kazachstane; zranený; 16.4.1919 sa oženil s Margitou Šedivý (1898-1967); †31.8.1964. Florián Holúbek *1896-1900; 71.IR, koncom vojny bojoval pri Pijave v Taliansku, v júni 1918 bol svedokm úmrtia soblahovského spolubojovníka Jozefa Trunku. Florián Izrael *22.11.1889 v Soblahove č.4; 71.IR, pôsobil v Kragujevaci ako veliteľský „pucák“, po potlačení vzbury bol premiestnený na front; zúčastnil sa bojov pri Pijave v Taliansku, bol zajatý a do konca vojny pracoval na statku v talianskej rodine; po vojne sa vrátil do Soblahova; 23.6.1919 sa oženil s Kristínou Lipták (1896-1952), mal synov Jozefa (1924-1944, ktorý bojoval v partizánskej brigáde J.Žišku na Jan.Vŕšku) a Jána (1931-2017). Pracoval pre Štátne lesy; †10.11.1968. Ján Hrnčár *26.6.1880 v Soblahove č. 83; pešiak domobranec 45. IR, Ers.Baon, v roku 1916 padol do ruského zajatia; je známy jeho pobyt v zajateckom tábore Valujki, oblasť Voronež. Ján Jando ml. *5.8.1895 (?) v Soblahove č. 101; pešiak 71. IR, počiatkom roka 1917 bol zranený; dňa 23.11.1921 sa oženil s Máriou Mrázik; †12.7.1975. Jozef Jando *14.9.1885, mal manželku Katarínu rod. Královú (1886-1970) a syna Štefana; †14.11.1972. Ján Jantošovič *10.6.1887 v Soblahove č. 75, od 18.9.1911 ženatý s
Alžbetou Jantošovič; bol pešiak 71. IR, koncom roku 1916 padol do ruského zajatia; †3.12.1967. Jozef Jantošovič st. *15.3.1893 v Soblahove č.113; pešiak 72. IR, koncom roka 1915 bol zranený; dňa 18.2.1924 sa oženil s Kristínou Halgoš (1901-1981), †6.3.1955. Jozef Jantošovič ml. *21.5.1893 v Soblahove č. 24; pešiak 15. HIR, počiatkom roku 1918 bol zranený; dňa 25.2.1924 sa oženil s Máriou Kováč v Soblahove. Matej Jantošovič *21.2.1881 v Soblahove č. 75; 71. IR, bojoval v Poľsku na Východnom fronte, v auguste 1914 bol svedkom úmrtia spolubojovníka Štefana Psotu v Krašniku; 18.2.1924 sa oženil s Kristínou Halgoš; †16.2.1950. Adam Juriga *12.12.1897; pešiak domobranec 15. HIR, počiatkom roka 1918 bol zranený; v r. 1930 sa oženil ako “rotmistr ve výslužbe” s Martou de Silvestro v Brunove ČR; † 1935 (39) v Borčiciach. Zomrel mladý, zrejme na následky vojny. Matej Juriga *17.2.1900 v Soblahove, brat Adama a Michala; zomrel mladý – 25.3.1940 (40) zrejme na následky vojny, až do svojej smrti sa staral o svojho slepého brata Michala. Michal Juriga *17.2.1900, brat Adama a Mateja; po návrate z frontu u neho prepukla očná choroba “trachom” a trvale oslepol, žil veľmi skromne, vypomáhal si pomocnými prácami v dedine; † 24.6.1979. Mikuláš Kačena *22.8.1894 v Soblahove č. 86; pešiak domobranec 72.IR, na začiatku roku 1917 bol zranený; dňa 10.2.1919 sa oženil s Annou Mrázik (1896-1975); †1.9.1982. Ján Kaša *1876; pešiak 15. LstIR, koncom roka 1915 padol do ruského zajatia, našiel sa záznam o jeho pobyte v zaj. tábore Barnaul, oblasť Tomsk v západnej Sibíri. Jozef Kittler *1890; poručík 14. LIR, začiatkom roka 1917 padol do ruského zajatia, je známy jeho pobyt v zajateckom tábore Irkutsk. Alexander Klima *18.2.1883 v Soblahove č. 1, jeho otec Ernest bol záhradníkom J.Nemáka-spolumajiteľa Soblahova; slobodník 15. LIR, v roku 1917 padol do ruského zajatia, internovaný v Tomsku. Karol Klima *12.3.1885 v Soblahove č. 1, brat Alexandra; 15. HIR, 28.7.1916 bol zajatý v Lucku, medzi rokmi 1918-1920 slúžil v Čs. légiách v Rusku. Ondrej Krátky *5.5.1896 v Soblahove; pešiak domobranec 71. IR, koncom roka 1917 padol do ruského zajatia, internovaný v Pavlovsku; mal manželku Katarínu rod. Jantošovič (1899-1989); †2.12.1992. Ján Kulifaj *19.12.1896; 71. IR, bojoval pri Pijave v Taliansku, v júni 1918 bol svedokm úmria spolubojovníka Jozefa Trunku; mal manželku Michalínu rod. Schery (1899-1984), †23.6.1963. Martin Kutál *1877; pešiak 15. LstIR, koncom roka 1915 sa liečil v nemocnici v ruskom zajatí v Atkarsku, oblasť Saratov. Štefan Madový *14.4.1880 v Mníchovej Lehote č. 23, zrejme sa priženil do Soblahova; pešiak domobranec 45. IR, v auguste 1916 padol do ruského zajatia, je zaznamenaný jeho pobyt v zajateckom tábore Valujki, oblasť Voronež. Ondrej Mistrík *27.11.1876 v Soblahove č. 105; pešiak 15. Baon, počiatkom roku 1916 padol do ruského zajatia; †7.1.1942. Ondrej Ovádek *28.7.1894 v Soblahove č. 88; pešiak 71. IR, koncom roka 1916 padol do ruského zajatia; dňa 13.9.1920 sa oženil s Máriou Balaj. Štefan Plško *30.9.1893 v Tr. Turnej, žil v Soblahove; 8.4.1916 bol zajatý v Mirzli, medzi rokmi 1918-1920 slúžil v Čs. légiách v Taliansku. Adam Psota 71. IR, bojoval na Východnom fronte v Poľsku, v auguste 1914 bol svedkom úmrtia spolubojovníka Štefana Psotu v Krašniku. Ján Rác *8.2.1877 v Soblahove č. 0 (!); 15. LIR, začiatkom roka 1915 sa liečil v Trenčianskej nemocnici. Ján Schery *27.7.1900 v Soblahove; 71.IR, v októbri 1918 bojoval na rumunskom fronte a bol svedkom smrti spolubojovníka Martina Božika; mal manželku Kristínu rod. Šedivý (1910-1988), †25.1.1969(?). Jozef Schery st. *20.12.1890 v Soblahove č. 102, brat Jána; pešiak 71. IR, koncom roku 1914 sa liečil v nemocnici č. 5 zriadenej v štátnej priem. škole v Brne, (ich brat Gustáv vojnu neprežil); dňa 30.6.1919 sa oženil s Katarínou Červeňan (1897-1949), v rokoch 1926-31 bol zrejme starostom Soblahova; †22.1.1977. Ján Šedivý *18.11.1887 v Soblahove č. 20, †1.4.1950. Michal Šedivý *11.5.1897 v Soblahove; 71. IR, počiatkom roku 1917 bol zranený; mal manželku Annu rod. Rehákovú (1899-1985), †4.4.1977. Ondrej Šedivý *26.11.1883 v Soblahove č. 26; 71. IR a 77. IR, počiatkom r.1918 bol zranený; 1.6.1908 sa oženil s Alžbetou Balaj (?-1965); †24.8.1924. Štefan Šedivý *4.9.1886 v Soblahove č. 72, 71. IR, v polovici roka 1915 padol do ruského zajatia, je známy jeho pobyt v zajateckom tábore Vjatka; pôsobil aj v Kragujevaci; †29.12.1969 (?).

Starý otec Pavol Mrázik, roľník nar. 22.3.1889 v Soblahove č. 33, syn Pavla Mrázika st. zvaného „Dubován“ a Kataríny rod. Šedivý zomrel na Haličskom – Východnom fronte dňa 11. mája 1915. Na fronte strávil 9 mesiacov, jeho pluk sa cez krutú zimu 1914-15 zúčastnil ťažkých bojov proti ruskej armáde v Karpatoch. Od jari 1915 viedol pluk vyčerpávajúce pohyblivé i zákopové boje… Pavol zomrel práve na začiatku zákopových bojov pri dedine Odrzechowa v Poľsku-Galicii a tu ho aj pochovali s ďalšími 615 vojakmi rôznych národností (540 rakúsko-uhorských, 1 nemecký a 75 ruských). Mal 26 rokov a doma zanechal manželku Máriu r. Krátky (1892-1953) a dvoj-mesačnú dcéru Margitu (1914-1998) – moju matku.

ROPWM – poľská štátna organizácia zodpovedná za údržbu a opravu vojenských cintorínov na podnet a neskôr na milé prekvapenie našej rodiny nechala opraviť starý objekt cintorína práve v období 100. výročia vypuknutia 1. svetovej vojny.

Doteraz vieme o 52 soblahovských vojakoch, ktorí sa nevrátili z vojny domov. Väčšina mien (47) sa dodnes zachovala na kaplnke sv. Vendelína v Soblahove. No chýbajú tam mená: Ján Balaj st., Ján Balaj ml., Štefan Mrázik, Ján Opatovský a Jozef Schery ml. Tieto mená sa na kaplnke z nejakého dôvodu nenachádzajú, no terajší starosta obce ochotne sľúbil chýbajuce mená doplniť. Prikladám zozman padlých vojakov a všetky údaje, ktoré sa o nich podarilo zistiť:

• Ján Balaj st., nar. 27.7.1879 v Soblahove č. 52, syn Pavla a Evy rod. Zaťko. Bol vojakom 15. HIR, zomrel v roku 1914 na Severnej fronte ( ruské bojisko), bol nezvestný. Mal 35 rokov.
• Ján Balaj ml., nar. 3.10.1887 v Soblahove č. 2, syn Jána a Márie rod. Opatovský. 3.11.1911 sa oženil s Alžbetou Holubek. Bol vojakom 15. HIR, zomrel v júni 1915 v boji. Mal 28 rokov.
• Matej Balaj, nar. 3.2.1894 v Soblahove č. 2, syn Ondreja a Márie rod. Kiaček. Bol slobodník 71. IR, pravdepodobne bojoval na Východnom fronte, zomrel 21.6.1915 vo veku 21 rokov.
• Štefan Balaj (brat Mateja), nar. 30.7.1875 v Soblahove č. 2, syn Ondreja a Márie rod. Kiaček. Zaťko. Bol vojakom 15. HIR, zomrel v roku 1914 vo veku 39 rokov na Severnej fronte ( ruské bojisko), bol nezvestný.
• Ján Barták, 24.1.1915 zomrel v ruskej osade Kachoka, no nemáme viac údajov a istotu, že ide o soblahovského vojaka.
• Adam Beluský, nar. 6.7.1888 v Soblahove č. 30, syn Ondreja a Márie rod. Fabo. Bol pešiakom IV/18 EtappBaon, začiatkom roka 1915 bol zranený.
• Florián Beták, nar. 1.5.1896 v Soblahove č. 19, syn Márie Beták. Adam Božik, nar. 4.7.1883 v Soblahove č. 41, syn Michala a Evy rod. Jando. Dňa 23.10.1911 sa oženil s Helenou Balaj. Vojak 45. IR, zomrel 10.8.1915 vo veku 32 rokov v poľnej nemocnici č.11 Gorjansko, Prímorie. Miesto pochovania: voj. cintorín Gorjansko, Slovinsko. V roku 1927 bol vyhlásený za mŕtveho.
• Martin Božik, robotník nar. 11.11.1883 v Soblahove č. 28, syn Jozefa a Kataríny rod. Izrael. Dňa 13.1.1913 sa oženil s Karolínu Síkora. Bol vojakom 71. IR, zomrel 19.10.1918 v nemocnici Beszterecze-Naszód v Rumunsku (tri týždne pred koncom vojny ) na týfus. Mal 35 rokov. Pavol Božik a Ján Schery – jeho spolubojovníci zo Soblahova boli svedkami úmrtia. Pochovali ho 20.10.1918 v Bistrița v Sedmohradsku.
• Jozef Červeňan, nar. 13.8.1874 v Soblahove č. 69, syn Štefana a Alžbety rod. Beták. Mal manželku Katarínu. Z vojny sa nevrátil domov a v roku 1928 bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho. V databáze vojenskího cintorína Cittadella v Taliansku sa našiel záznam o úmrtí uhorského vojaka menom „Cervenai Josef“, ktorý zomrel 10.10.1916 a je pochovaný v hrobe č. 1218 v Ceneda,TV. 71. IR ako súčasť 14. ID (pešej divízie) v tejto oblasti a v tomto čase skutočne bojoval. Je možné, že ide o nášho Jozefa Červeňana.
• Michal Drienka, nar. 18.12.1892 v Soblahove č. 19, syn Jozefa a Anny rod. Gajdošík.
• Adam Ďuďák, nar. 19.12.1879 v Soblahove č. 88, syn Jána a Anny rod. Zaťko. Mal manželku Karolínu. Z frontu sa nevrátil, dňom 7.10.1926 bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho.
• Ján Ďuďák (brat Adama ), nar. 14.4.1887 v Soblahove č. 88, syn Jána a Anny rod. Zaťko. Dňa 27.1.1913 sa oženil s Máriou Husár. Bol pešiakom 15. LIR, neskôr 14. alebo 31.HIR, zomrel 27.4.1916 vo veku 29 rokov.
• Juraj Ďuďák, nar. 23.4.1884 v Soblahove č. 59, syn Jána a Márie rod. Božik. Dňa 16.11.1908 sa oženil s Alžbetou Duras (alebo sa narodil 17.4.1898 v Soblahove – dvaja menovci).
• Gašpar Fabo, nar. 1.1.1875 v Soblahove č. 80, syn Jána a Márie rod. Mrázik. Dňa 24.5.1908 sa ako vdovec oženil s Katarínou Kulich.
• Ignác Fabo, nar. 26.7.1883 v Soblahove č. 63, syn Jána a Kataríny rod. Zaťko.
• Adam Gajdošík, nar. 2.6.1885 v Soblahove č. 36, syn Jána a Alžbety rod. Jando. Dňa 2.5.1910 sa oženil s Evou Hrnčár. Bol vojak 15. HIR, zomrel 5.5.1915. Bol pochovaný v Kňahyníne, okr. Velký Berezný na Ukrajine. Iný záznam hovorí, že zomrel 6.6.1915 na Ruskom bojisku. Mal 30 rokov, doma zanechal manželku a deti Máriu a Adama.
• Ondrej Gajdošík bol slobodný roľník narodený v roku 1895. Vojak 71. IR, padol v boji, 21.1.1918 pri Nardini na severe Talianska vo veku 23 rokov. Pochovali ho dňa 22.1.1918 na vojenskom cintoríne Campobernardi v provincii Treviso.
• Ignác Halgoš, nar. 4.2.1876 v Soblahove č. 53 ako dvojča brata Pavla, syn Jána a Anny rod. Sokol.
• Jozef Halgoš, nar.16.3.1877 v Soblahove č. 53, syn Michala a Anny rod. Gažo.
• Štefan Halgoš, nar. 28.11.1882 v Soblahove č. 97, syn Jána a Alžbety rod. Lenoška. Bol vojakom 71. IR. Bojoval na ruskom bojišti a od 23.10.1914 bol nezvestný. Oficiálne bol vyhlásený za mŕtveho dňom 1.1.1915. Mal 32 rokov, doma zanechal manželku Annu a deti.
• Ján Holúbek ml., nar. 24.5.1894 v Soblahove č. 16, syn Ondreja a Anny rod. Izrael. Bol pešiakom 71. IR, koncom roka 1914 bol chorý, liečil sa v nemocnici č. 2 vo Viedni II.
• Ján Holúbek st., nar. 3.9.1887 v Soblahove č. 16, syn Michala a Kataríny rod. Bielik. Dňa 16.2.1914 sa oženil s Alžbetou Oravec.
• Michal Holúbek (brat Jána st.), nar. 27.4.1890 v Soblahove č. 5, syn Michala a Kataríny rod. Bielik.
• Vendelín Holúbek, nar. 16.10.1895 v Soblahove č. 35, syn Ondreja a Anny rod. Mikuláš. Bol desiatnik 15. HIR, zomrel 11.8.1917 vo veku 22 rokov v bývalej vojenskej nemocnici v Trenčíne. Pochovali ho 12.8.1917 na vojenskom cintoríne v Kubrej (č. hrobu 391/B) v priestore dnešného muničného skladu na Zábraní, má samostatný hrob.
• Jozef Hrnčár, slobodný robotník nar. 31.5.1894 v Soblahove č. 83, syn Jána a Márie rod. Maršálek. Bol pešiakom 71. IR. V r.1915 utrpel zranenie strelou do ľavej nohy, liečil sa v nemocnici Bruckneudorf v Rakúsku. Ďalší záznam hovorí, že sa zúčastnil svetovej vojny a od augusta 1916 bol nezvestný. V roku 1927 bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho.
• Ján Jando, nar. 9.12.1882 v Soblahove č. 95, syn Jána a Anny rod. Fabo. Pešiak 17. LIR; bol zranený strelou do brucha, liečil sa v nemocnici Franza Josepha vo Viedni X. Tu zomrel dňa 14.12.1915 vo veku 33 rokov a bol pochovaný na hlavnom cintoríne vo Viedni – 91. skupina, V. oddelenie, hrob č. 54. Doma zanechal manželku Agnesu a deti.
• Michal Jantošovič, nar. 12.10.1882 v Soblahove č. 114, syn Michala a Márie rod. Ďuráči. Bol slobodník 15. HIR, koncom roka 1917 bol zajatý a internovaný v Ugrejšskoje-Nižnij v Rusku, neskôr nezvestný. V roku 1927 bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho. Doma zanechal manželku Katarínu.
• Ondrej Jantošovič (brat Michala ), nar. 1.1.1885 v Soblahove č. 114, syn Michala a Márie rod. Ďuráči. Dňa 6.11.1911 sa oženil s Annou Šedivý. Mal hodnosť pešiak domobranec titulovaný slobodník (čestný slobodník) 71. IR a koncom roka 1917 bol zranený, neskôr nezvestný. V roku 1926 bol oficiálne dňom 2.8.1919 vyhlásený za mŕtveho.
• Ondrej Ježík, nar. 21.2.1888 v Soblahove č. 76, syn Michala a Karolíny rod. Jantošovič. Bol vojakom 15. HIR a 41. IR. Podľa očitých svedkov padol v boji dňa 6.2.1915 v Smolníku – Galícia v Poľsku a tam bol aj 10.2.1915 pochovaný, mal 27 rokov.
• Adam Kačena, nar. 9.4.1881 v Soblahove č. 86, syn Anny Kačena. Mal manželku Katarínu. Dňa 20.8.1926 bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho.
• Ondrej Kohútik, nar. 19.1.1882 v Soblahove č. 27, syn Ondreja – výrobcu obuvi a Evy rod. Bratanec. Bol vojakom 71. IR, zabitý nepriateľom 20.1.1917 vo veku 35 rokov pri Vrh, Gőrz. Svedkovia smrti boli slobodník Vasil Kušnír a vojak Michal Stašek. Je pochovaný na vojenskom cintoríne v Banjšice alebo Bate v Slovinsku. Doma zanechal manželku Máriu a deti.
• Viktor Kopačka, Ignác Kráľ, nar. 2.2.1883 v Soblahove č. 30, syn Adama a Judity rod. Laco. Zomrel v posledný deň vojny – dňa 11.11.1918 vo veku 35 rokov. Doma zanechal manželku Karolínu rod. Kohútik a sedemročného syna Štefana.
• Gustáv Kulifaj, Vendelín Markovský, nar. 20.10.1890 v Mníchovej Lehote č.23, syn Michal a Anny rod. Jambor. Do Soblahova sa asi presťahoval, alebo priženil.
• Karol Mianovský, Adam Mistrík, nar. 5.1.1879 v Soblahove č. 105, syn Adama a Márie rod. Jantošovič. Dňa 19.5.1908 sa oženil s Annou Lehocký.
  Pavol Mrázik, je spomínaný v hornom odseku.
• Štefan Mrázik,nar. 10.10.1888 v Soblahove č. 13, syn Ondreja a Evy rod. Drienka. Dňa 10.11.1913 sa oženil s Annou Jambor v Trenčíne. Vojak 71. IR, zomrel 30.8.1914 vo veku 26 rokov na Severnej fronte (ruské bojisko). Bol nezvestný, a v roku 1925 vyhlásený za mŕtveho.
• Ján Opatovský, nar. 8.11.1879 v Soblahove č. 44, syn Jána a Márie rod. Mrázik. Bol vojakom 15. HIR, zomrel v roku 1914 vo veku 35 rokov v Severnej fronte na ruskom bojisku. Bol nezvestný, v roku 1924 bol vyhlásený za mŕtveho.
• Juraj Opatovský, nar. 19.4.1877 v Soblahove č. 44, syn Jána a Kataríny rod. Juriga. Mal manželku Agnesu.
• Ján Psota, nar. 6.7.1893 v Soblahove č. 23, syn Ondreja a Anny rod. Santo. Bol pešiakom 71. IR; zomrel medzi 20.- 24.3.1915 vo veku 22 rokov, zrejme na Východnom fronte.
• Štefan Psota (brat Jána), roľník nar. 30.5.1883 v Soblahove č. 23, syn Ondreja a Anny rod. Santo. Bol vojakom 71. IR. Padol v boji dňa 28.8.1914 na východe Poľska – v Krašniku a bol pochovaný na bojisku. Adam Psota a Matej Jantošovič-spolubojovníci zo Soblahova boli svedkami jeho úmrtia. Mal 31 rokov, bol ženatý.
• Jozef Schery ml., nar. 20.12.1891 v Soblahove č.102, syn Anny Schery. Bol pešiakom 71. IR. Dňa 10.5.1915 zomrel vo veku 24 rokov na brušný týfus v poľnej nemocnici v Sátoraljaújhely (Újhely) na severe Maďarska a tu ho aj pochovali vo vojenskej časti miestneho cintorína. Má tam samostatný hrob s novým náhrobným kameňom vyrobeným v decembri 2015.
• Gustáv Schery, slobodný roľník nar. 2.8.1893 v dnešných Šišovciach. Bol synom Jozefa a Anny Hôrka zo Soblahova. Bojoval v 71. IR. Začiatkom roku 1915 bol zranený strelou do ľavého predlaktia a liečil sa v nemocnici St. Pölten v Rakúsku. Zomrel ale v posádkovej nemocnici č. 8 v Ljubljane na poranenie pravého predkolenia črepinou – tetanus dňa 30.6.1918. Mal 25 rokov, hodnosť slobodníka a bol pochovaný 2.7.1918 na cintoríne sv. Kríža v Ljubljane (v časti 1SV zvanej Kostnica-žrtev) v Slovinsku.
• Ján Šedivý, nar. medzi rokmi 1886-1888 v Soblahove (traja menovci).
• Ondrej Šedivý, nar. medzi rokmi 1886-1894 v Soblahove (traja menovci).
• Ján Súkup, pravdep. sa narodil 16.12.1891 v Adam. Kochanovciach Karolovi a Anne Vanek. Do Soblahova sa asi priženil alebo prisťahoval.
• Jozef Trunek, slobodný roľník nar. (asi) 20.3.1898 v Soblahove č.32, syn Jána a Anny rod. Drgo. Bol vojakom 71. IR. Mal 20 rokov keď padol v boji dňa 16.6.1918 v IL Castello pri Pijave v Taliansku a tu bol aj pochovaný. Florián Holúbek a Ján Kulifaj zo Soblahova boli svedkami jeho úmrtia.
• Jozef Tvrdoň, nar. 18.3.1888 v Soblahove č. 107, syn Ondreja a Márie rod. Straka. Bol vojakom 15. HIR a 9. IR. Začiatkom roka 1915 padol do zajatia. Iný zdroj hovorí, že zomrel ?.8.1914 vo veku 26 rokov na Severnej fronte (ruské bojisko) a bol nezvestný. V roku 1925 bol vyhlásený za mŕtveho.
• Ondrej Tvrdoň, nar. 5.9.1891 v Soblahove č. 107, syn Ondreja a Anny rod. Opatovský.

Jozef Schery a Vendelín Holúbek sú jediní Soblahovčania, ktorí majú samostatný hrob. NajmladšíSoblahovčan, ktorý zomrel vo vojne bol 20-ročný Jozef Trunek. Najstarší bol Jozef Červeňan, zomrel vo veku 42 rokov. Štefan Psota zomrel 28.8.1914 – teda 20 dní po príchode na front. Ignác Kráľ zomrel 11.11.1918, teda v posledný deň tejto nezmyselnej krvavej vojny.

Česť ich pamiatke !

Oslovujeme občanov obce, ak vedia doplniť, alebo opraviť ďalšie mená či údaje, môžu ich nahlásiť na: zuzka546@gmail.com Ing. Štefan Červeňan, júl 2014; doplnili: Zuzana Peer a Peter Pavlík, január 2016 a jún 2021.

Oslovujeme občanov obce, ak vedia doplniť, alebo opraviť ďalšie mená či údaje, môžu ich nahlásiť na: zuzka546@gmail.com

Ing. Štefan Červeňan, júl 2014; doplnili: Zuzana Peer a Peter Pavlík, január 2016.

Skratky: IR – peší pluk cisársko-kráľovskej armády, LstIR – domobranecký peší pluk – domobrana sa podobne ako zemebrana rozdeľovala na cisársko-kráľovskú (Kaiserliches und königliches Landsturm) a kráľovskú uhorskú (Magyar királyi Népfelkelés), HIR/LIR – honvédsky pluk, čiže zemebrana, označovaná aj ako vlastibrana, ErsBaon – náhradný prápor, MarschBaon – pochodový prápor, EtappBaon – tylový prápor.

Zdroj informácii: Úmrtné knihy 1SV- VHÚ  Bratislava; zdigitalizované Zoznamy strát a Správy o ranených a chorých 1SV; Kartotéka padlých v 1.svetové válce a databáze VHA Praha; rodinné záznamy; Infosystém cintorína a matriky Soblahova z konca 19.stor.