otec Pavol Mrázik bol medzi nimi spolu s mnohými Soblahovčanmi (dedina pri Trenčíne) a státisícami mladých mužov z celej monarchie. Chlapci boli po krátkom výcviku poslaní priamo na front. Trenčiansku posádku tvoril 71. IR (peší pluk spoločnej armády, ktorý mal prezývku „Drotársky“) a 15. HIR (uhorský zemebranecký peší pluk-honvédi). Vojaci Trenčianskeho 71. IR odišli na front 8.8.1914.
Proti sebe zhruba bojovali: Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Osmanská ríša (Turecko) a Bulharsko proti: Srbsku, Rusku, Francúzsku, Británii, Taliansku a Japonsku. Boje prebiehali na troch hlavných frontoch: Západný front (v oblasti Francúzska), Východný front (v Karpatoch a v Haliči na území dnešného Poľska, Ukrajiny a Slovenska, nazývaný aj Haličský, Ruský neskôr aj Severný), Balkánsky front (Srbský, Taliansky, Južný).
Na začiatku vojny boli povolaní mladí muži vo veku 21- 34 rokov, postupne sa však ľudské rezervy Rakúsko-Uhorska vyčerpali a tak povolávali ďalšie ročníky. V roku 1918 museli slúžiť vo vojsku aj bojaschopní muži narodení v rokoch 1865 až 1900, teda 18-53 roční. Mnohí Soblahovčania bojovali v Trenčianskom 71.IR. Na začiatku vojny bol nasadený (podobne ako honvédsky 15. HIR, ale aj málo známy domobranecký 15. LstIR – Népfelkelés ) na haličskom úseku Východného frontu. V zime 1914 – 1915 sa pluk zúčastnil ťažkých bojov proti ruskej armáde v Karpatoch. Od jari 1915 do októbra 1916 viedol pluk vyčerpávajúce pohyblivé i zákopové boje
v Haliči. V novembri 1916 bol pluk presunutý na taliansky front a nasadený v priestore Gorice. Na jeseň 1917 sa pluk zúčasnil veľkej nemecko-rakúskej ofenzívy proti talianskej armáde na zvlášť exponovanom úseku Ponte di Piave. Obrovské straty na životoch vyvolali v radoch vojakov vlnu nespokojnosti a značne otriasli ich bojovou morálkou. Koncom júna 1918 zaujal pluk znova obranu na rieke Piava, v ktorej zostal až do poslednej ofenzívy talianskej armády koncom októbra 1918. Do zajatia padli tisíce vojakov rakúsko – uhorskej armády. Úplný krach ofenzív Nemecka a Rakúsko-Uhorska na frontoch vo Francúzsku a v severnom Taliansku v roku 1918 skončil kapituláciou centrálnych mocností; v novembri 1918 vojna skončila.
Celkove bolo do vojny zangažovaných viac ako 34 štátov,zahynulo desať miliónov vojakov a sedem miliónov civilistov. Keď vojna skončila, nebolo snáď rodiny, ktorá by neprišla o otca, syna či brata. Prvá svetová vojna sa rozrástla na krvavý konflikt, ktorého následky pocítili obyvatelia celej monarchie. Množstvo mužov v aktívnom veku sa už nikdy nevrátilo z bojísk domov. Rozvrátené zostali celé rodiny, a to sociálne i ekonomicky. Svoje životy položilo 69.700 Slovákov, resp. zomrelo v dôsledku zranení, zahynulo v zajatí, alebo ostalo trvalo nezvestných. Len niekoľko šťastlivcov sa vrátilo domov väčšinou z ruského zajatia, s podlomeným zdravím často krát zranení, alebo ako invalidi.
Môj druhý soblahovský starý otec (z otcovej strany) menom Michal Červeňan, narodený v roku 1877 v Soblahove č. 85 musel tiež narukovať v apríli 1915, vo veku 38 rokov. Bol nútený opustiť svoju manželku Annu rod. Opatovský (1882-1971) a svojich šesť detí. Vojnu prežil, no strávil sedem rokov v ruskom zajatí a domov sa vrátil až v roku 1922. Dožil sa 90 rokov, zomrel v roku 1967 v
Soblahove. Poznáme niektoré mená a niekoľko údajov o vojakoch zo Soblahova, ktorí vojnu prežili:
Jozef Ako *19.3.1896 v Soblahove; slobodník 71.IR a 77.IR, začiatkom roka 1916 bol zranený. Ondrej Baláž *28.1.1888 v Soblahove č. 49, dňa 31.1.1910 sa oženil s Annou Balaj (1888-1969); dôstojník, po vojne prevádzkoval “Hostinec u Ondreja”, ktorý do dnes nesie jeho meno, †26.12.1963. Pavol Baláž *9.9.1889 v Soblahove č. 49, brat Ondreja, od 19.6.1911 bol ženatý s Máriou Fabo; pešiak 71. IR, v januári 1915 sa liečil v okresnej nemocnici v Kráľovských Vinohradoch v Prahe pre podozrenie z úplavice; †1.2.1959 (?). Adam Beták *19.12.1884 v Soblahove č. 68, dňa 31.10.1910 sa oženil s Apolóniou Král, mali deti: Ondreja *1912, Katarínu *1915, Štefana a Jána. Poslední dvaja sa narodili po r. 1918 po návrate otca z frontu. Pavol Božik *21.11.1888 v Soblahove č. 40, dňa 20.1.1913 sa oženil s Katarínou Gašpar; pešiak domobranec 71. IR, počiatkom roku 1916 padol do ruského zajatia, je známy jeho pobyt v zajateckom tábore Rudnik, oblasť Jekaterinosľav; pravdepodobne ho na jar v r.1918 prepustili výmenou zajatcov, pretože v októbri 1918 už bojoval v Sedmohradsku a bol svedkom smrti spolubojovníka Martina Božika. Michal Červeňan *27.10.1877 v Soblahove č. 85, dňa 16.1.1899 sa oženil s Annou Opatovský; pešiak 15. LstIR, v r. 1915 padol do ruského zajatia; je zaznamenaný jeho pobyt v zajateckom tábore Piestšanka vo východnej Sibíri, neďaleko mesta Čita; jeho meno sa nachádza na zozname Českosl. legionárov v Rusku; †18.6.1967. Ján Drienka *6.5.1888 v Mn. Lehote, dňa 23.2.1914 sa oženil v Soblahove s Katarínou Čačík; pešiak 15.LstIR, v máji 1915 sa liečil v nemocnici v Užhorode (Ungvár) na Ukrajine; †23.1.1946. Ján Ďuriška *24.4.1892 v Soblahove č. 69; 6.2.1915 zajatý v Lukovič, Karpaty, v rokoch 1918-20 bojoval v Čs. légiách v Rusku; 23.5.1921 sa oženil s Karolínou Halgoš v Soblahove, 24.10.1927 sa oženil s Kristínou Halgoš v Soblahove. Michal Halgoš *6.2.1874 v Soblahove č. 53; pešiak 15. HIR a 14. alebo 31. HIR,koncom roka 1918 bol zranený; †14.5.1946. Augustín Holúbek *28.8.1893 v Soblahove č. 5; pešiak 71.IR, počiatkom roka 1915 padol do ruského zajatia; je známy jeho pobyt v zajateckom tábore v Usť-Kamenogorsk, gubernia Semipalatinsk v dnešnom Kazachstane; zranený; 16.4.1919 sa oženil s Margitou Šedivý (1898-1967); †31.8.1964. Florián Holúbek *1896-1900; 71.IR, koncom vojny bojoval pri Pijave v Taliansku, v júni 1918 bol svedokm úmrtia soblahovského spolubojovníka Jozefa Trunku. Florián Izrael *22.11.1889 v Soblahove č.4; 71.IR, pôsobil v Kragujevaci ako veliteľský „pucák“, po potlačení vzbury bol premiestnený na front; zúčastnil sa bojov pri Pijave v Taliansku, bol zajatý a do konca vojny pracoval na statku v talianskej rodine; po vojne sa vrátil do Soblahova; 23.6.1919 sa oženil s Kristínou Lipták (1896-1952), mal synov Jozefa (1924-1944, ktorý bojoval v partizánskej brigáde J.Žišku na Jan.Vŕšku) a Jána (1931-2017). Pracoval pre Štátne lesy; †10.11.1968. Ján Hrnčár *26.6.1880 v Soblahove č. 83; pešiak domobranec 45. IR, Ers.Baon, v roku 1916 padol do ruského zajatia; je známy jeho pobyt v zajateckom tábore Valujki, oblasť Voronež. Ján Jando ml. *5.8.1895 (?) v Soblahove č. 101; pešiak 71. IR, počiatkom roka 1917 bol zranený; dňa 23.11.1921 sa oženil s Máriou Mrázik; †12.7.1975. Jozef Jando *14.9.1885, mal manželku Katarínu rod. Královú (1886-1970) a syna Štefana; †14.11.1972. Ján Jantošovič *10.6.1887 v Soblahove č. 75, od 18.9.1911 ženatý s
Alžbetou Jantošovič; bol pešiak 71. IR, koncom roku 1916 padol do ruského zajatia; †3.12.1967. Jozef Jantošovič st. *15.3.1893 v Soblahove č.113; pešiak 72. IR, koncom roka 1915 bol zranený; dňa 18.2.1924 sa oženil s Kristínou Halgoš (1901-1981), †6.3.1955. Jozef Jantošovič ml. *21.5.1893 v Soblahove č. 24; pešiak 15. HIR, počiatkom roku 1918 bol zranený; dňa 25.2.1924 sa oženil s Máriou Kováč v Soblahove. Matej Jantošovič *21.2.1881 v Soblahove č. 75; 71. IR, bojoval v Poľsku na Východnom fronte, v auguste 1914 bol svedkom úmrtia spolubojovníka Štefana Psotu v Krašniku; 18.2.1924 sa oženil s Kristínou Halgoš; †16.2.1950. Adam Juriga *12.12.1897; pešiak domobranec 15. HIR, počiatkom roka 1918 bol zranený; v r. 1930 sa oženil ako “rotmistr ve výslužbe” s Martou de Silvestro v Brunove ČR; † 1935 (39) v Borčiciach. Zomrel mladý, zrejme na následky vojny. Matej Juriga *17.2.1900 v Soblahove, brat Adama a Michala; zomrel mladý – 25.3.1940 (40) zrejme na následky vojny, až do svojej smrti sa staral o svojho slepého brata Michala. Michal Juriga *17.2.1900, brat Adama a Mateja; po návrate z frontu u neho prepukla očná choroba “trachom” a trvale oslepol, žil veľmi skromne, vypomáhal si pomocnými prácami v dedine; † 24.6.1979. Mikuláš Kačena *22.8.1894 v Soblahove č. 86; pešiak domobranec 72.IR, na začiatku roku 1917 bol zranený; dňa 10.2.1919 sa oženil s Annou Mrázik (1896-1975); †1.9.1982. Ján Kaša *1876; pešiak 15. LstIR, koncom roka 1915 padol do ruského zajatia, našiel sa záznam o jeho pobyte v zaj. tábore Barnaul, oblasť Tomsk v západnej Sibíri. Jozef Kittler *1890; poručík 14. LIR, začiatkom roka 1917 padol do ruského zajatia, je známy jeho pobyt v zajateckom tábore Irkutsk. Alexander Klima *18.2.1883 v Soblahove č. 1, jeho otec Ernest bol záhradníkom J.Nemáka-spolumajiteľa Soblahova; slobodník 15. LIR, v roku 1917 padol do ruského zajatia, internovaný v Tomsku. Karol Klima *12.3.1885 v Soblahove č. 1, brat Alexandra; 15. HIR, 28.7.1916 bol zajatý v Lucku, medzi rokmi 1918-1920 slúžil v Čs. légiách v Rusku. Ondrej Krátky *5.5.1896 v Soblahove; pešiak domobranec 71. IR, koncom roka 1917 padol do ruského zajatia, internovaný v Pavlovsku; mal manželku Katarínu rod. Jantošovič (1899-1989); †2.12.1992. Ján Kulifaj *19.12.1896; 71. IR, bojoval pri Pijave v Taliansku, v júni 1918 bol svedokm úmria spolubojovníka Jozefa Trunku; mal manželku Michalínu rod. Schery (1899-1984), †23.6.1963. Martin Kutál *1877; pešiak 15. LstIR, koncom roka 1915 sa liečil v nemocnici v ruskom zajatí v Atkarsku, oblasť Saratov. Štefan Madový *14.4.1880 v Mníchovej Lehote č. 23, zrejme sa priženil do Soblahova; pešiak domobranec 45. IR, v auguste 1916 padol do ruského zajatia, je zaznamenaný jeho pobyt v zajateckom tábore Valujki, oblasť Voronež. Ondrej Mistrík *27.11.1876 v Soblahove č. 105; pešiak 15. Baon, počiatkom roku 1916 padol do ruského zajatia; †7.1.1942. Ondrej Ovádek *28.7.1894 v Soblahove č. 88; pešiak 71. IR, koncom roka 1916 padol do ruského zajatia; dňa 13.9.1920 sa oženil s Máriou Balaj. Štefan Plško *30.9.1893 v Tr. Turnej, žil v Soblahove; 8.4.1916 bol zajatý v Mirzli, medzi rokmi 1918-1920 slúžil v Čs. légiách v Taliansku. Adam Psota 71. IR, bojoval na Východnom fronte v Poľsku, v auguste 1914 bol svedkom úmrtia spolubojovníka Štefana Psotu v Krašniku. Ján Rác *8.2.1877 v Soblahove č. 0 (!); 15. LIR, začiatkom roka 1915 sa liečil v Trenčianskej nemocnici. Ján Schery *27.7.1900 v Soblahove; 71.IR, v októbri 1918 bojoval na rumunskom fronte a bol svedkom smrti spolubojovníka Martina Božika; mal manželku Kristínu rod. Šedivý (1910-1988), †25.1.1969(?). Jozef Schery st. *20.12.1890 v Soblahove č. 102, brat Jána; pešiak 71. IR, koncom roku 1914 sa liečil v nemocnici č. 5 zriadenej v štátnej priem. škole v Brne, (ich brat Gustáv vojnu neprežil); dňa 30.6.1919 sa oženil s Katarínou Červeňan (1897-1949), v rokoch 1926-31 bol zrejme starostom Soblahova; †22.1.1977. Ján Šedivý *18.11.1887 v Soblahove č. 20, †1.4.1950. Michal Šedivý *11.5.1897 v Soblahove; 71. IR, počiatkom roku 1917 bol zranený; mal manželku Annu rod. Rehákovú (1899-1985), †4.4.1977. Ondrej Šedivý *26.11.1883 v Soblahove č. 26; 71. IR a 77. IR, počiatkom r.1918 bol zranený; 1.6.1908 sa oženil s Alžbetou Balaj (?-1965); †24.8.1924. Štefan Šedivý *4.9.1886 v Soblahove č. 72, 71. IR, v polovici roka 1915 padol do ruského zajatia, je známy jeho pobyt v zajateckom tábore Vjatka; pôsobil aj v Kragujevaci; †29.12.1969 (?).
Starý otec Pavol Mrázik, roľník nar. 22.3.1889 v Soblahove č. 33, syn Pavla Mrázika st. zvaného „Dubován“ a Kataríny rod. Šedivý zomrel na Haličskom – Východnom fronte dňa 11. mája 1915. Na fronte strávil 9 mesiacov, jeho pluk sa cez krutú zimu 1914-15 zúčastnil ťažkých bojov proti ruskej armáde v Karpatoch. Od jari 1915 viedol pluk vyčerpávajúce pohyblivé i zákopové boje… Pavol zomrel práve na začiatku zákopových bojov pri dedine Odrzechowa v Poľsku-Galicii a tu ho aj pochovali s ďalšími 615 vojakmi rôznych národností (540 rakúsko-uhorských, 1 nemecký a 75 ruských). Mal 26 rokov a doma zanechal manželku Máriu r. Krátky (1892-1953) a dvoj-mesačnú dcéru Margitu (1914-1998) – moju matku.
ROPWM – poľská štátna organizácia zodpovedná za údržbu a opravu vojenských cintorínov na podnet a neskôr na milé prekvapenie našej rodiny nechala opraviť starý objekt cintorína práve v období 100. výročia vypuknutia 1. svetovej vojny.
Doteraz vieme o 52 soblahovských vojakoch, ktorí sa nevrátili z vojny domov. Väčšina mien (47) sa dodnes zachovala na kaplnke sv. Vendelína v Soblahove. No chýbajú tam mená: Ján Balaj st., Ján Balaj ml., Štefan Mrázik, Ján Opatovský a Jozef Schery ml. Tieto mená sa na kaplnke z nejakého dôvodu nenachádzajú, no terajší starosta obce ochotne sľúbil chýbajuce mená doplniť. Prikladám zozman padlých vojakov a všetky údaje, ktoré sa o nich podarilo zistiť:
Jozef Schery a Vendelín Holúbek sú jediní Soblahovčania, ktorí majú samostatný hrob. NajmladšíSoblahovčan, ktorý zomrel vo vojne bol 20-ročný Jozef Trunek. Najstarší bol Jozef Červeňan, zomrel vo veku 42 rokov. Štefan Psota zomrel 28.8.1914 – teda 20 dní po príchode na front. Ignác Kráľ zomrel 11.11.1918, teda v posledný deň tejto nezmyselnej krvavej vojny.
Česť ich pamiatke !
Oslovujeme občanov obce, ak vedia doplniť, alebo opraviť ďalšie mená či údaje, môžu ich nahlásiť na: zuzka546@gmail.com Ing. Štefan Červeňan, júl 2014; doplnili: Zuzana Peer a Peter Pavlík, január 2016 a jún 2021.
Oslovujeme občanov obce, ak vedia doplniť, alebo opraviť ďalšie mená či údaje, môžu ich nahlásiť na: zuzka546@gmail.com
Ing. Štefan Červeňan, júl 2014; doplnili: Zuzana Peer a Peter Pavlík, január 2016.
Skratky: IR – peší pluk cisársko-kráľovskej armády, LstIR – domobranecký peší pluk – domobrana sa podobne ako zemebrana rozdeľovala na cisársko-kráľovskú (Kaiserliches und königliches Landsturm) a kráľovskú uhorskú (Magyar királyi Népfelkelés), HIR/LIR – honvédsky pluk, čiže zemebrana, označovaná aj ako vlastibrana, ErsBaon – náhradný prápor, MarschBaon – pochodový prápor, EtappBaon – tylový prápor.
Zdroj informácii: Úmrtné knihy 1SV- VHÚ Bratislava; zdigitalizované Zoznamy strát a Správy o ranených a chorých 1SV; Kartotéka padlých v 1.svetové válce a databáze VHA Praha; rodinné záznamy; Infosystém cintorína a matriky Soblahova z konca 19.stor.