Obec
Soblahov
Soblahov
Vždy som bola zvedavá kto boli moji predkovia. Z otcovej strany mám plne soblahovský pôvod. Moji starí rodičia Peter Červeňan (1906-1986) a Margita Červeňanová rod. Mrázik (1914-1998) na fotografii asi z roku 1934 mali rodičov [...]
a starých rodičov zo Soblahova pri Trenčíne. V Soblahove som v sedemdesiatich rokoch trávievala prázdniny a tak túto dedinu uprostred krásnej prírody celkom poznám. Asi pred štyrmi rokmi som sa snažila získať rodné, sobášne či úmrtné zápisy (listy) mojich prarodičov v matrike Trenčín, či v Štátnom archíve v Bratislave. Bolo to veľmi zdĺhave. Zistila som aspoň mená a dátumy sobášov mojich pra-rodičov. Vedela som, že ak chcem zistiť viac, budem potrebovať roky a veľa trpezlivosti na zdĺhave jednanie s úradmi. Asi v marci 2011 ma v Štátnom archíve v Bratislave upozornili na internetovú stránku: www.FamilySearch.org a začalo dobrodružstvo o akom sa mi ani nesnívalo. Vďaka univerzite v Salt Like City v USA sú tu zverejnené katolícke soblahovské matriky z rokov 1801-1896 (nielen katolícke a soblahovské, ale aj staré matriky mnohých iných štátov sveta). Chýba len najstaršia matrika Sblahova z rokov 1717-1800, ktorú som ale odfotila v ŠA v Bratislave a je k dispozícii u starostu obce. A tak som mala soblahovské záznamy (krsty, sobáše, úmrtia a iné) z počiatku 18. až do konca 19. storočia. Našla som tu veľké množstvo údajov o svojich prarodičoch, o ich rodičoch a ďalších a ďalších… Doposiaľ som našla 72 ! manželských párov zo Soblahova a okolitých dedín, ktorí sú moji predkovia. Matriky som prešla opakovane niekoľko-krát.
Osídlenie Soblahova je veľmi staré, doložené je už od konca doby kamennej. Podľa monografie Soblahova bola obec (na fotke) založená v druhej polovici 13 stor. nemeckými kolonistami, ktorí sem prišli na všeobecné povanie Uhorského kráľa (takže máme aj nemecký pôvod), lebo jeho krajina bola zničená po tatárskom pustošení. Kolonisti tu založili usadlosť. Po dohode s veliteľom kráľovskeho trenčianskeho hradu bol chotár rozdelený na vyše 30 sedliackych usadlostí, na čele ktorých stál „šoltés“-richtár obce, ktorý kontroloval odovzdávanie dohodnutej feudálnej renty v peniazoch a naturáliách zemepánovi. Mal privilégium si zriadiť a prevádzkovať mlyn, jatku a krčmu. Soblahovčania mali odjakživa aj povinnosť zásobovať Trenčiansky hrad drevom a jedlom. Komunita mala právo si postaviť kostol a dosadiť si kňaza. Ešte v 14 stor. sa tu vyskytovali nemecké mená, no už v 15 stor. tu boli Slováci vrátane poslovenčených potomkov. Hlavným zdrojom obživy bolo poľovníctvo, drevorubačstvo a obchod s drevom. Podľa Trenčianskeho urbára v r. 1623 žilo v Soblahove 30 sedliackych, 23 želiarskych rodín so svojimi domami a záhradami, no bez polí, a 23 podželiarskych rodín bývalo v cudzích domoch bez pôdy. Moji predkovia boli z richtárskych rodín (Opatovský, Izrael, Jantošovič, Šedivý), sedliackych rodín ( Fabo, Izrael, Kačena, Kolačan, Mrázik, Šedivý, Červeňan ), želiarskych (Fabo, Jantošovič ) a podželiarskych rodín (Petrík, Račko).
Známe je spustošenie Soblahova Turkami v rokoch 1599 a 1663 a vojnové rabovanie od cisárskej nemeckej posádky z Trenčína a od povstalcov počas Rákocziho povstania v rokoch 1704-1708. Mnohí boli zabití, alebo sa odsťahovali, iní sa zasa prisťahovali…V zozname obyvateľov Soblahova z roku 1715 sa po prvý krát nachádzajú priezviská mojich predkov: Fabo, Izrael, Kačena, Kolačan, Mrázik, Opatovský a Raček. Boli to väčšinou prisťahovaní novousadlíci. Pravdepodobne sa prisťahovali z okolia Trenčína. Z istotou viem, že priezviská Síkora a Krátky pochádzajú z Kubrice a priezviská Červeňan a Holubek pravdepodobne zo Sedličnej (dnes Tr.Turná ). Zaujímavosťou našej rodiny bolo päť generácii menom Adam Krátky. Mala som problém ich rozlíšiť a tak som im dala označenie: najst. / st. / ml. / najml. / úplne najml.
Koncom prvej tretiny 19. storočia mal Soblahov 741 obyvateľov a 102 domov. Bývalo v nich 90 rodín – 62 sedliackych, 18 želiarskych, 4 podželiarske (bezzemkovia), 3 zemianske a 1 učiteľská farská domácnosť. Väčšina ľudí žila v skromných pomeroch, obrábali pôdu, ktorá patrila zemepánom. V Soblahove boli v 19 stor. zemepánmi hlavne Illešháziovci, Nemákovci, Addovci, Sina. Poddaní im museli platiť za nájom pôdy a poddanské dávky vo forme peňazí a robôt. Ich povinnosti voči zemepánom sa neustále zvyšovali. Veľkú zmenu v ich živote museli priniesť tzv. Marcové zákony, ktoré prijal Uhorský snem v roku 1848. Okrem iného týmito zákonmi bolo zrušené poddanstvo a maďarčina bola prijatá za úradný jazyk i napriek tomu, že v Uhorsku žilo asi 60% Nemaďarov. No zrušením poddanstva naši predkovia získali osobnú slobodu a v roku 1853 aj slobodu vlastníctva nehnuteľností. Bývalí poddaní sa bezplatne stali majiteľmi užívaných domov a pozemkov do veľkosti povolenej výmery.
Podľa štatistiky z roku 1877 bolo v Soblahove 108 hospodárstiev – 1 veľkostatok, 1- 2 menšie statky a vyše 100 maloroľníkov. Miestny veľkostatok bol v tomto období hlavným chlebodarcom mnohých obyvateľov Soblahova. Veľkostatkár im už za ich prácu musel platiť mzdu. Soblahovčania pracovali aj v sezónnych poľnohospodárskych prácach v iných častiach monarchie. Mnohí sa kvôli práci dočasne, či trvale vysťahovali do cudziny. Hlavne na prelomí 19. a 20.storočia.
Na stránkach Ellis Island, New York sa dajú ľahko nájsť mená Soblahovčanov, ktorí sa vysťahovali do Ameriky za prácou. Napr. v roku 1904 odišiel do USA Štefan Struška, nar.1863, mlynár zo Soblahova č.93 s manželkou Katarínou rod. Ševčík nar.1868 pochádzajúcou z Kubrej a deťmi: 10r. Viktorom, 9r. Mariškou, 4r. Ilonou a 2r. Annou. Všetci členovia tejto rodiny žili a zomreli v štáte New York. Ján (János) Štefanko, nar. 1873 zo „Soblaho, Hungary“ prišiel v roku 1906 do USA, podobne Štefan Ďuďák, nar.1885 v roku 1907. Ďalšími vysťahovalcami v roku 1906 boli: Ján Fabo, nar. 1879, manželka Anna a 2 r. dcéra Margita. V roku 1909 prišiel cez Ellis Island aj 24 r. Ondrej (András) Martinka z „Czobolyfalu, Hungary“. Azda najzaumavejšími vysťahovalcami zo Soblahova do USA boli: 3 r. Anna Kellermann a 50 r. Johanna Kellermann z „Czobolyfalu, Hungary“. Obe dámy pricestovali v roku 1907 loďou z Hamburgu do New Yorku. Anna zomrela v roku 1986 v Texase. V monografii Soblahova sa na str. 73 a 157 spomínajú Izidor a Bernard Kellermann, majitelia krčmy a pálenice, ktorí bol zrejme ich príbuzní.
Soblahovské cirkevné matriky (štátne v tých časoch ešte neexistovali ) v rokoch 1717-1896 spisovali notári (=pisári), ktorí boli pravidelne kontrolovaní. Našla som množstvo zápisov o kontrole matrík (lat. revidi). Soblahovský kostol bol farským chrámom aj pre dediny: Mníchova Lehota (Barát Lehota), Hámre (Hámri), Kubrá (Nagy Kubrá) a Kubrica (Kiss Kubra) a tak sa v soblahovských matrikách nachádzaju aj zápisy z týchto dedín. V roku 1805 bol notárom: “ D.Spectabilis Joseph Pettyko J.C.T.O.“ a my môžeme len hádať, čo znamenajú všetky tie tituly. V roku 1843 bol notárom Štefan Beták. K niektorým menám páni notári pridávali okrem povolania rôzne poznámky. Napr. zemepáni Nemákovci, Illešházyovci a Addovci majú pred menami titul „D.“ alebo „Sp.D.“(asi Splendidus Dominus – urodzený pán). Katarína Tukeš z Bár Lehoty má v r. 1872 za menom poznámku: “zingara vagabunda“ (túlavá Rómka). Soblahovská rodina Rác má za priezviskom dopísané „zingari“(Rómovia). V roku 1855 zomrel Ján Savošov z B.Lehoty „vagabundus“ (túlavý) drotár. Manželské deti majú v zápise o krste poznámku: „ leg. filius / filia“ Nemanželské deti zasa: „ illeg. filius / filia“. Najviac nemanželských detí sa narodilo mladým dievčatám, ktoré boli povolaním slúžky.
Prvý písomne zachytený soblahovský krst pochádza z 24.4.1717, v ten deň pokrstili rodičia Ján Fabo a Anna r. Babott svoju dcéru menom Eva. Prvý zapísaný sobáš bol zo dňa 31.10.1717- Ján Grlo si bral Katarínu Bachinczovú v Soblahove. Prvý zapísaný pohreb bol zo dňa 2.4.1717. V ten deň pochovali v Soblahove novorodenca menom Ján Koska. V roku 1717 bol soblahovským kňazom Pavol Jakabovič.
V rokoch 1717-1896 bola väčšina Soblahovčanov roľníkmi (lat. colonus, plebeus), no v matrikách sa spomínajú aj povolania: richtár, kňaz (parochus), organista, rektor, vojak (miles), mlynár (molitor), sluha (servilis), paholok (famulus), obecný pastier (pastoris communitatis), obecný strážca (custodis communitatis), záhradník (hortulamus), pôrodná babica (obstetrix), poľovník (venator), kováč (faberer), žobrák (mendicus), notár (notarius), výrobca obuvi (opifex sutor), tkáč (textoris), učiteľ (ludirector) a v r.1878 pri úmrtnom zápise 92 r. Imricha Nemáka bolo za jeho menom dopísané: „spolumajiteľ Soblahova“ (compossessor Soblahoviensis). Matriky sú písané väčšinou latinsky, asi 20% maďarsky.
Soblahovčania podobne ako iní Slováci v 18. a 19. storočí umierali skoro (cca 50-65 roční). V tomto období bola aj neuveriteľne vysoká úmrtnosť detí. Často v rodine zomreli 2-3 súrodenci na nejakú chorobu (čierny kašeľ, záškrt, týfus…) a často z 8-10 detí v rodine prežili 2-3. Bolo veľmi smutné prezerať stránky matrík plné detských úmrtí. Napr. 23.7.1827 zomreli nášmu predkovi Adamovi Ďuďákovi dve dcéry: 7 r. Zuzana a 2 r. Eva. Pri Eve je maďarská poznámka: „…aj táto drahá dcéra zomrela na delírium…“ Iste to boli veľmi smutné udalosti v každej rodine.
Vysoká úmrtnosť detí bola zaiste dôvodom prečo sa deti dávali krstiť v deň narodenia, alebo hneď na druhý deň po narodení. Mnohé novonarodené deti sa narodili natoľko slabé, že ich pokrstila pôrodná babica (Infans et Bap. per Obstetricem). No Nemákovci si deti nechávali krstiť až po 7-14 dňoch po narodení a zvyčajne im dávali 2-3 krstné mená na rozdiel od ostatných Soblahovčanov. Tí krstili svoje deti iba jednym menom. Napr. 30.11.1868 sa narodila Františka – Mária, legitímna dcéra Sp.D. Jána Nemáka zo Soblahova č.1, archivára Trenčianskej župy a Sp.D. Márie Palieskay. Krstnými rodičmi boli: D. Titus Adda, spolumajiteľ Borčan a D. Františka Nemák, spolumajiteľka Soblahova. Teraz vieme, že zemepáni Nemákovci a Addovci boli príbuzní.
Počiatkom 18. storočia majú niektoré ženské priezviská prekvapivo koncovku –ova, no neskôr už majú všetky mužskú podobu priezviska napr. Mária Kratky, Catharina Holubek… Mená sú písané v latine, niekedy v maďarčine s prvkami slovenského jazyka. Napr. Ján Opatovský je zapísaný pri narodení ako „Joannes“ a pri sobáši ako „János Opatovszky“. Štefan Červeňan je raz zapísaný ako „Stephanus Cservenyan“ inokedy „István Cservenan“. Ondrej Jantošovič je „Adrás Jantossovics“ či „Andreas Jantosovits“. Katarína Ďuďák je „Catharina“ alebo „Katalin Gyugyak“. Muži menom Michal sú „Michael“ či „Mihály“, Adam je „Adamus“, Pavol je „Pál“ alebo „Paulus“ , Alžbeta je „Elisabetha“ či „Ersebéth“, Zuzana je „Susanna“…atď.
V soblahovskej farnosti sa v 18. a 19. storočí vyskytovalo niekoľko orginálnych priezvisk ako napríklad: Kohút, Kohútik, Kačena, Zajac, Líška, Straka, Sokol, Králik, Pelikán, Raček, Račko, Pelech, Burda, Botka, Robota, Prihoda, Trantaria, Nepokoj, Pokora, Zlatavý, Maličký, Didi, Grajcár, Čačík, Pipita, Hosso, Bass, Halgoš, Kardoš, Madový, Tvaroh, Polevka, Slaninka, Žemľa, Kolačan, Chlebany, Talian, Maďar, Izrael, Súčan, Záhorák, Kubranský, Opatovský a Liborecký.
Ako v každej dedine i tu existovalo množstvo menovcov, no Soblahovčania si s tým ľahko poradili – dali im prezývky. Tri generácie Mrázikovcov (moji predkovia) mali za menam dopísané: “alias Dubován“. Túto sympatickú prezývku iste dostali po našej pra…babke Márii Petrík pochádzajúcej z Dubodielu, ktorá sa v r. 1833 vydala za Soblahovčana Ondreja Mrázika. A tak všetkých Mrázikovcov z vtedajšieho čísla domu 33 (asi dnešné č.d. 220) prezývali „Dubován“. Neskôr ich volali „Dubákech“.
Cirkev sa od jakživa starala o vzdelávanie detí. Bolo tomu tak aj v Soblahove, deti vo veku 6-12 rokov chodili do Farskej školy, no chodili sem aj deti z Hámrov, Kubrice, Mníchovej Lehoty a Kubry. Učili sa katechizmus, čítanie, počítanie a písanie. V roku 1868, rok po vzniku Rakúsko-Uhorska bola zavedená povinná školská dochádzka. Zachovali sa zoznamy detí, ktoré chodili do „elementárnej školy“ v rokoch 1869-73. No zdá sa, že niektoré deti chodili poza školu. Medzi krstami som natrafila na svedectvo z roku 1870 v slovenskom jazyku: „Svedectvo s kterim niže podpisani zeznavame, ze Jano Hološ, sin po nekdy Istvanu Hološu a jeho manželki Anna rodena Horecki z Turnej v obci Hamri dna 20 Maja roku 1860 pod list. 24 narodzeni je. Pretože za času narodenia više menovaneho chlapca nemožno bolo, jeho v patričnim farinim kostole nechat pokrstit tento v Turnej pokrsteni bol a omilnim sposobom tento krst na patricnej fare v Soblahove oznameni nebol, tak sa ani do matriki zapisat nemohol. Krsni rodiče pri tomto krstu svatom boli nebohi Ondrej Kovacs z Barat Lehoti a neboha Anna Mahrik z Hamer. Obecni Predstavenstvo Hamri dna 1 Maja 1870. Z uradu: Richtar geno Mahrik, Michael Spanko, Adam Zajats, Juro Pelech. Svedkovia: Michael Zajatz, Jano Kovacs, Jano Fabik, Miso Pipita“. Nasleduje podpis zapisovateľa a nad podpismi je malá okrúhla pečať. Štyria páni z úradu a svedok Michal Zajac sa vlastnoručne podpísali, no poslední traja svedkovia sa podpísali iba troma krížikmi. Je to ukážka, že pred 145 rokmi nie všetci vedeli písať. No máme tu aj krásnu ukážku slovenčiny, ktorá sa vtedy v okolí používala.
Podľa zápisov medzi rokmi 1831-1866 vyčíňala v Soblahove cholera aspoň tri krát. (Cholera je akútne hnačkové ochorenie, sprevádzané vracaním a stratou tekutín a minerálov. Prenáša sa hlavne znečistenou vodou. Dochádza k dehydratácii a rozvratu vnútorného prostredia…) V roku 1831 zomrelo celkove v Soblahovskej farnosti 37 ľudí na choleru, ktorých pochovali „na Zabrani“ V roku 1836 udrela druhá etapa cholery (cholera in cepi secundario) a v roku 1866 cholera zabila v Soblahove a filiálkach 41 ľudí. Táto zákerna chorova zabíjala mladých aj starých bez rozdielu. Miestny kňaz udelil niektorým zomierajúcim tzv. Generálne rozhrešenie (Generalem absolutionen) používané pri hromadných úmrtiach. Stalo sa tak aj v prípade môjho 70-ročného pra…dedka menom Štefan Červeňan v r.1866.
V matrikách v časti „Ūmrtia“ bolo pri zomrelom veľmi často dopísané: „fruit“ alebo „provisus/provisa“, čo znamenalo, že mu bolo udelené posledné pomazanie. Niektorí zomreli náhle a nestihli byť zaopatrení pánom farárom. Kňaz osobne pochovával väčšinu zomrelých, no niekedy pochovával aj miestny „ludirector“, či „cooperator“, teda pomocník pána farára. Najstarší cintorín sa rozpestieral okolo kostola (na spodných fotografiáchi), keď bol zaplnený, založili v roku 1786 cintorin „na Bráne“ (pri vstupe do poľnohospodárskeho družstva), kde do dnes stojí kamenný kríž (na fotografii). Neskôr, od roku 1829 sa zasa pochovávalo za kostolom, na záhrade patriacej pôvodne rodine Gajdošíkovej. Cintorín „na Chríbe“ založili v r. 1893 s slúži do dnes.
V roku 1843 bol plat richtára 20 zlatých ročne, plat notára (ktorý zapisoval okrem matrík, obecných záznamov aj výdavky a prýjmy obce) 15 zlatých, kostolník dostal 1 zlatý a 30 grajciarov, hlásnik 16 zlatých. Ján Fabo dostal od obce 1 zlatý za nástup do regimentu.
Soblahovčania sa v rokoch 1717-1896 väčšinu ženili / vydávali v zimných mesiacoch. Po svadbe sa mladí vždy prisťahovali k jednému z rodičov a tam spolu všetci žili. Po smrti partnera sa často veľmi skoro znovu oženili /vydali, niekedy už 3 týždne po smrti partnera. Keď v rodine zomrelo dieťa napríklad menom Ján, tak ďalšieho narodého syna často pokrstili tiež Ján, niekedy aj tri krát po sebe. V Soblahove sa pohybovalo dosť veľa ľudi z Moravy a dosť žobrákov. Našla som aj zápis úmrtia 10 r. žobráka (lat. mendicus). Vek zomrelého sa odhadoval, takmer nikdy sa nezhodoval so skutočným vekom pri úmrtí. Zapisovateľ si z toho nerobil problém.
Nie som žiadny spisovateľ, či odborník na históriu, iba sa delím o svoje poznatky a objavy s ostatnými. Myslím, že by bola škoda si ich nechať len pre seba a svoju rodinu. Každému záujemcovi o genealógiu doporučujem horeuvedenú internetovú stránku, rovnako stránku: „Latinčina v matrikách“, „Google“ alebo iný latinsko – slovenský a maďarsko – slovenský slovník. Uvidíte, čo všetko dokážete objaviť a vaša námaha bude stáť za to !
Mgr. Zuzana Peer, rod. Červeňanová
